Odmietnutie revízie medzinárodných zdravotníckych predpisov môže oslabiť pripravenosť na pandemické krízy
Odmietnutie aktualizácie medzinárodných zdravotníckych predpisov (IHR) z roku 2024 zo strany Slovenska neznamená, že krajina odchádza zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ani neprichádza o prístup k základným epidemiologickým informáciám. Avšak, podľa Jozefa Šuvadu, bývalého zástupcu Slovenska v Riadiacej rade WHO a čestného veľvyslanca pre globálne zdravie, táto situácia môže oslabovať právnu a organizačnú pripravenosť krajiny na budúce pandémie.
Šuvada vysvetlil, že Slovensko, aj keď odmietlo revíziu, naďalej spolupracuje v súvislosti s epidémiami a pandemickými hrozbami. Problém nastáva v tom, že pri ďalšej veľkej epidémii bude krajina fungovať podľa starších pravidiel, zatiaľ čo väčšina sveta prejde na novo zavedené smernice. Momentálne je Slovensko viazané staršími predpismi z roku 2005, pričom nové pravidlá z roku 2024 pre krajinu zatiaľ neplatia. Čo sa týka implementácie, Šuvada pripomenul, že Slovensko nemalo úspech ani so starými predpismi z roku 2005.
Šuvada sa tiež vyjadril, že aj keď Slovensko nestráca prístup k základným informáciám, riziko spočíva v oblasti krízového manažmentu. Nové pravidlá IHR 2024 obsahujú presnejšie definície pandemických stavov a posilnené požiadavky na včasné hlásenie a minimálne kapacity krajín. Taktiež zohľadňujú rovnejší prístup k vakcínam a diagnostike, čo sú kľúčové faktory pre efektívny boj s pandémiami.
Podľa názoru Šuvadu by pripravenosť štátu nemala byť založená len na medzinárodných predpisoch, ale aj na kapacitách nemocníc, hygiene, práci laboratórií a krízovom riadení. Nové medzinárodné predpisy IHR 2024 trvajú na zabezpečení minimálnych kapacít týchto oblastí a kladú im väčší dôraz, čo považuje za nevyhnutné pre budúcu pripravenosť štátov.
Ak by sa Slovensko rozhodlo nezavádzať niektoré opatrenia prostredníctvom IHR, môže toto rozhodnutie mať svoje dôsledky. Opatrenia prijaté jednostranne nebudú mať rovnaké štandardy a časové rámce ako iné krajiny, čo môže viesť k marginalizácii Slovenska v rámci medzinárodných cvičení a rozdeľovania podpory, ako sú napríklad európske fondy pre implementáciu IHR.
Riziko zhoršenej pripravenosti je reálne, avšak nie je to otázka okamžitého kolapsu nemocníc. Skôr sa jedná o dlhodobé oslabovanie pozície Slovenska v systéme, ktorý bude v budúcnosti určovať pravidlá pri riešení globálnych zdravotných kríz. V prípade skutočnej hrozby by krajina mohla čeliť vážnym výzvam a nedostatkom v reakcii na pandémiu, čo by znova mohlo viesť k trpkým skúsenostiam.
Vláda Slovenskej republiky minulý týždeň schválila odmietnutie revízie IHR z roku 2024, a to na základe argumentov rezortu zdravotníctva, ktorý vyjadril pochybnosti o ľudských právach a ústavných aspektoch. Tieto názory podporili aj viaceré právnické fakulty slovenských univerzít.
Ministri spravodlivosti a zdravotníctva, Boris Susko a Kamil Šaško, zdôraznili, že takéto odmietnutie neovplyvní medzinárodnú spoluprácu v oblasti medicínskych kríz. Podľa ich vyjadrení je Slovensko aj naďalej viazané predpismi IHR z roku 2005 a jeho postavenie ako rešpektovaného partnera na medzinárodnej scéne zostáva nezmenené. V oblasti medicínsko-vedeckej revízie predpisov sa očakáva, že Slovensko pristúpi k prijatiu návrhov po vyriešení existujúcich právnych otázok.