Urgentné rokovania EÚ pre stabilitu v Hormuzskom prielive
V pondelok 16. marca 2026 sa v Bruseli uskutoční významné stretnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie, na ktorom sa preberie kritická situácia v Hormuzskom prielive. Tento strategický vodný koridor sa stal predmetom medzinárodného napätia, ktoré narušuje lodnú dopravu a vyvoláva obavy z nárastu cien ropy, ktorý priamo ovplyvňuje svetové trhy.
Kaja Kallasová, šéfka diplomacie EÚ, pred začiatkom zasadnutia vyjadrila, že udržanie Hormuzského prielivu otvoreného je kľúčovým záujmom EÚ. „Diskutujeme o opatreniach, ktoré môžeme prijať na podporu tohto cieľa z európskej perspektívy,“ uviedla Kallasová. Ministeri budú preskúmavať možnosti návrhu námornej misie Aspides, ktorá by mohla dostavať nový mandát, aby reagovala na súčasnú situáciu.
Kallasová naznačila aj vytvorenie „koalície ochotných“, čo by umožnilo členským štátom poskytnúť vojenské zdroje na dobrovoľnej báze. Tento prístup má ambíciu zabezpečiť väčšiu flexibilitu a rýchlosť reakcie na neustále sa vyvíjajúcu situáciu v regióne, čo sa ukázalo ako nevyhnutné v čase zvýšeného napätia medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom.
V súvislosti so situáciou Kallasová tiež informovala o svojich rokovaniach s generálnym tajomníkom OSN, Antóniom Guterresom. Spoločne preberali možnosti spolupráce a iniciatívy, ktoré by mohli zefektívniť prevádzku dopravy s ohľadom na energetické suroviny, ako je ropa a plyn. „S Guterresom sme diskutovali o vytvorení obdobného mechanizmu, aký sme implementovali počas Čiernomorskej iniciatívy, ktorá umožnila vývoz ukrajinského obilia aj v čase vojnovej krízy,“ vysvetlila.
Kallasová poukázala na to, že uzavretie Hormuzského prielivu by malo devastujúci dopad na energetické dodávky do Ázie a mohlo by spôsobiť aj vážne problémy v oblasti poľnohospodárskej produkcie. „Ak bude tento rok nedostatok hnojív, na budúci rok bude aj nedostatok potravín,“ upozornila na prepojenie medzi ekonomickými problémami a výsledkami v oblasti bezpečnosti potravín.
Preprava v Hormuzskom prielive bežne zabezpečuje približne 20 percent svetových dodávok ropy a plynu, pričom aktuálne nastalo výrazné narušenie dopravy v dôsledku ozbrojeného konfliktu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom.
Americký prezident Donald Trump v reakcii na zhoršenú situáciu vyzval sedem krajín, aby sa aktívnejšie podieľali na obnove stability v tejto oblasti. Rovnako zdôraznil, že ak NATO neprijme opatrenia na riešenie tejto krízy, jeho členské štáty čaká „veľmi zlá“ budúcnosť.
Kallasová varovala pred nebezpečnými precedensmi v oblasti sankcií, ako sú napríklad úvahy o uvoľnení sankcií na ruskú ropu zo strany USA. „Práve teraz potrebujeme, aby mali Rusi na vedenie vojny menej peňazí, nie viac,“ dodala. Situácia v Hormuzskom prielive tak ostáva kľúčovým faktorom, ktorý môže ovplyvniť nielen ekonomiku EÚ, ale aj celosvetovú geopolitiku.
Okrem otázok týkajúcich sa Hormuzského prielivu budú ministri diskutovať aj o Európskej bezpečnostnej stratégii, pričom je dôležité, aby všetky členské štáty podporili jej implementáciu a prispeli k zlepšeniu bezpečnostných aspektov v regióne.