Spory v OSN ohľadom Iránskeho jadrového programu
V New Yorku sa na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa uskutočnilo 13. marca, objavil významný konflikt medzi Spojenými štátmi a ich západnými spojencami s Ruskom a Čínou, týkajúci sa iránskeho jadrového programu. Americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz varoval, že Moskva a Peking sa snažia ochrániť Teherán a zotrvať v zbrojnej spolupráci, ktorá je opäť zakázaná. Tento spor nadobudol podobu obvinení a defenzívy v súvislosti s príslušnými sankciami, ktoré OSN uvalila na Irán.
Waltz tiež vyzval všetky členské štáty OSN, aby dodržiavali zbrojné embargo voči Iránu a zabránili transferu a predaju raketovej technológie. Podľa jeho údajov Irán je jedným z mála štátov bez jadrových zbraní, ktorý produkuje urán s obohatením na 60 percent, čo znamená, že tento urán je takmer vhodný na vojenské využitie. Britský veľvyslanec James Kariuki dodal, že okolnosti, za ktorých Irán zhromažďuje vysoko obohatený urán, podkopávajú dôveru v jeho mierové záujmy a vedú k obnove sankcií OSN z minulého septembra.
Na druhej strane, ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia obvinil USA a ich spojencov z vyvolávania hysterických obáv o jadrové ambície Iránu, pričom tieto obavy využívajú na legitimizáciu ďalších akcií proti Teheránu. Čínsky veľvyslanec Fu Cchung vyhlásil, že Irán opakovane potvrdil svoj záväzok nezískať jadrové zbrane a jeho úprimnosť by mala byť rešpektovaná. Podľa jeho slov, Washington nielenže zhoršuje situáciu, ale aj bráni diplomatickým snahám, ktoré by mohli viesť k mierovému riešeniu situácie.
V súvislosti so situáciou sa objavili obavy o ďalší vývoj na Blízkom východe, pričom otázky týkajúce sa iránskeho jadrového programu sa stávajú čoraz naliehavejšími. Na tomto pozadí je dôležité pozorovať, ako sa začne vyvíjať dialóg medzi veľmocami, a či sa situácia nielen v oblasti jadrovej politiky, ale aj širšej geopolitiky znormalizuje.