Ruské pochyby o Trumpovej Rade mieru
Moskva začiatkom marca 2026 vyjadrila svoje obavy o fungovanie Rady mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump. Vzhľadom na to, že táto rada má pôsobiť popri existujúcej Organizácii Spojených národov (OSN) a jej bezpečnostnej rade, ktorá má medzi svojimi členmi aj Rusko a USA, ruské predstaviteľstvo vyjadrilo reálne pochybnosti o jej účinnosti a legitímnosti.
Rada mieru bola založená 22. januára počas Svetového ekonomického fóra v Davose. Hoci jej primárnym zameraním mala byť obnova Pásma Gazy po konflikte, charta tejto organizácie nezahŕňa iba toto územie. Trump vyjadril presvedčenie, že Rada by mohla v budúcnosti prevziať niektoré úlohy OSN.
Medzi piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN sú Spojené štáty jediným členom, ktorý sa zaradil aj do Rady mieru. Ostatné krajiny, medzi ktorými sú Británia, Čína, Francúzsko a Rusko, sa zatiaľ k Trumpovej iniciatíve nepripojili, čo vzbudilo ďalšie pochybnosti o zmysle a účinnosti tejto novej štruktúry.
Kirill Logvinov, riaditeľ oddelenia medzinárodných organizácií na ruskom ministerstve zahraničných vecí, upozornil na to, že charta Rady bola pôvodne navrhnutá ako orgán na dohľad nad správou Pásma Gazy v rámci Trumpovho mierového plánu, podporovaného rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Zdôraznil, že táto charta nedostatočne adresuje otázku koexistencie medzi Radou mieru a OSN, spomínajúc, že generálny tajomník OSN António Guterres nebol pozvaný na jej zasadnutia.
Podľa charte má Trump právo vetovať rozhodnutia Rady a odvolávať jej členov, pričom môže zostať jej predsedom aj po opustení prezidentského úradu. Krajiny, ktoré majú záujem o dlhodobé členstvo v Rade, musia zaplatiť miliardu dolárov, čo posilňuje pochybnosti o skutočnej moci Rady v kontexte medzinárodných vzťahov a jej postavenia voči OSN, ktorá bola doteraz zodpovedná za udržovanie svetového mieru a bezpečnosti.
Vo svetle týchto skutočností sa zdá, že Rada mieru bude čeliť značným výzvam v snahe o legitímnu a efektívnu činnosť v rámci globálnej diplomacie.