Krajiny EÚ sa nedohodli na 20. balíku sankcií proti Rusku
Brusel, 20. februára 2026 – Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v piatok v Bruseli nedokázali zhodnúť na podpore 20. balíka sankcií voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu, informovala agentúra Reuters, odvolávajúc sa na viaceré diplomatické zdroje.
Tento nový súbor reštriktívnych opatrení predniesla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pred dvoma týždňami. Zameriava sa na kľúčové sektory ako energetika, finančné služby a obchod. Cieľom Únie je schváliť tento balík do 24. februára, kedy sa pripomína štvrté výročie začiatku vojny. Až doteraz nie je jasné, ktoré krajiny s navrhovanými opatreniami nesúhlasili, avšak rokovania sú stále otvorené.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky uviedlo, že „posudzujeme všetky aspekty” navrhovaných sankcií, čím naznačuje, že Slovensko je stále v procese hodnotenia situácie.
Šéfka diplomacie EÚ, Kaja Kallasová, vyjadrila optimizmus, keď v piatok uviedla, že dúfa v schválenie nového balíka na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ. Podľa jej slov sankcie už dávajú výsledky, keďže vážne poškodzujú ruskú ekonomiku a znižujú jej schopnosť viesť vojnu. Vyzvala na ďalšie obmedzenia, keďže armáda Moskvy utrpela rekordné straty a ekonomika je pod značným tlakom.
Na dosiahnutie konsenzu do 24. februára by mohol byť zorganizovaný dodatočný vyjednávací proces aj počas víkendu. Navrhovaný balík sankcií zahŕňa okrem iného obmedzenia týkajúce sa gruzínskeho prístavu Kulevi a indonézskeho Karimun, cez ktoré údajne prechádza ruská ropa, čo je novinkou, keďže sankcie doteraz nezahŕňali prístavy v tretích krajinách.
Okrem toho sa navrhuje úplný zákaz námornej dopravy ruskej ropy a nové obmedzenia na dovoz kovov, chemikálií a kritických nerastných surovín, ktoré doteraz nepodliehali sankciám. Medzi týmito surovinami je nikel, železná ruda, meď, čpavok, kremík a kožušiny.
EK, po prvýkrát, taktiež navrhla implementáciu nástroja proti obchádzaniu sankcií voči tretím krajinám a zákaz vývozu niektorých strojov a komunikačných zariadení do Kirgizska. Na sankčný zoznam by mohlo byť pridaných približne 30 jednotlivcov a 64 spoločností, medzi ktorými sa nachádza aj ruská firma Bašnefť a osem ruských rafinérií, z ktorých dve sú pod kontrolou koncernu Rosnefť.
Hlavným cieľom tohto balíka je ďalej obmedziť príjmy Moskvy, aby nemohla financovať vojnu na Ukrajine, a zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby súhlasil s mierovými rokovaniami. Predchádzajúci, 19. balík sankcií bol prijatý v októbri minulého roka, a samotné rokovania o ňom trvali dlhšie, keďže Slovensko požadovalo záruky týkajúce sa cenovej stability na energetických trhoch.