Slovenský zákon o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov čelí kritike od EK
V kontexte nedávneho prijatia slovenského zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad, Európska komisia (EK) koncom januára oznámila, že začína konanie o porušení povinnosti proti Slovensku. Tieto kroky sú vyvolané obavami, že nový zákon môže negatívne ovplyvniť nezávislosť úradu, podmienky ochrany oznamovateľov, zachovanie dôvernosti a právo na účinné prostriedky nápravy.
Vyhlásenia eurokomisára McGratha
Michael McGrath, eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť a ochranu spotrebiteľa, počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu vyjadril, že Slovensko má do 2. marca na poskytovanie odpovede na oficiálne oznámenie ohľadom začatého konania. Podľa neho sú dodatky k zákonu v rozpore so smernicou EÚ o ochrane oznamovateľov a s Chartou základných práv EÚ, čo môže mať vážne dôsledky pre fungovanie právneho štátu na Slovensku.
Efektívnosť nového zákona zastavená Ústavným súdom
Dôležité je tiež poznamenať, že zákon nadobudol účinnosť, ale predtým, než mohol vstúpiť do platnosti, ho Ústavný súd Slovenskej republiky pozastavil. Tento zákon mal transformovať ÚOO na nový úrad, ktorý by sa zaoberal nielen ochranou oznamovateľov, ale aj odškodňovaním obetí trestných činov, pričom mal prevziať agendu od ministerstva spravodlivosti.
Možné dôsledky nečinnosti Slovenska
Ak EK neposkytne Slovensku uspokojivú odpoveď alebo ak sa neuskutoční náprava, komisia môže prejsť do ďalšej fázy konania, čo znamená zaslanie odôvodneného stanoviska. V prípade, že ani potom nedôjde k vyriešeniu sporu, EK môže iniciovať žalobu proti Slovensku na Súdnom dvore EÚ. Ignorovanie rozhodnutí súdu by mohlo viesť k vážnym sankciám.
Obavy o boj proti korupcii a úlohu médií
McGrath upozornil aj na obavy týkajúce sa boja proti korupcii na Slovensku, pričom zrušenie špecializovaných orgánov, ako sú Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), viedlo k oneskoreniam vo vyšetrovaní a poklesu počtu vyšetrovaných prípadoch korupcie. Tieto obavy sú zosilnené aj nedostatkom pokroku v oblasti ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií, ako aj zlepšenia fyzickej bezpečnosti novinárov.
Dialóg s Európskou komisiou a legislatívne reformy
Od roku 2024 EK vedie so Slovenskom dialóg o reformách, ktoré sa týkajú súladu s právom EÚ. Hoci niektoré diskusie, ako reforma Trestného zákona, viedli k pozitívnym výsledkom, problémy s ochranou základných práv a slate r legislatívneho procesu naďalej pretrvávajú. EK sa zaoberá aj novelizáciou Ústavy SR súvisiacou s rodovou rovnosťou, pričom konštatuje obavy ohľadom dodržiavania právnych zásad.
McGrath na záver vyhlásil, že EK bude pokračovať v monitorovaní situácie na Slovensku a posudzovaní každého prípadu individuálne. Ich záväzok spočíva v podpore Slovenska pri dodržiavaní právneho štátu a základných práv, aby bol zabezpečený zachovanie dôvery verejnosti v inštitúcie.