Ruskí diplomati v Nórsku čelí protestom proti vojne na Ukrajine
Podľa správy denníka iFinnmark, ruské veľvyslanectvo zaslalo nórskemu ministerstvu zahraničných vecí sťažnosť týkajúcu sa protestov pred generálnym konzulátom v meste Kirkenes. Tieto protesty, ktoré sú zamerané proti vojne na Ukrajine, zahŕňajú ukrajinské vlajky a hymnu prehrávanú z prenosného reproduktora. TASR uvádza, že to vyvolalo diskusiu ohľadom slobody prejavu v Nórsku.
Nórske ministerstvo zahraničných vecí na sťažnosť reagovalo, pričom zdôraznilo, že silná ochrana slobody prejavu v krajine znamená, že ruské diplomatické misie musia tolerovať vyjadrené názory na Ruskú federáciu, vrátane jej vojenských akcií na Ukrajine. Ministerstvo prerozdelilo zodpovednosť na miestnu políciu, ktorá rozhoduje, či protesty prekrývajú hranice trestnej činnosti. Doteraz neboli zaznamenané žiadne zatknutia ani obvinenia za vandalizmus alebo hrozby voči konzulátu.
Ruskí predstavitelia sa odvolávajú na článok 22 Viedenského dohovoru, ktorý zaisťuje nedotknuteľnosť priestorov diplomatických misií, a vyžadujú, aby hostiteľské krajiny prijali opatrenia na ochranu pred narušením. Kari Aga Myklebostová, profesorka ruských dejín na Arktickej univerzite v Tromso, uviedla, že konzulát sa v posledných rokoch prezentuje ako „ohrozený“ a tajne organizuje provokácie s cieľom vyvolať napätie v miestnej spoločnosti.
Žltá budova generálneho konzulátu v Kirkenes, jediná so železnými mriežkami na oknách, bola otvorená v 90. rokoch s cieľom posilniť cezhraničnú spoluprácu. Podľa Myklebostovej by sa však prítomnosť ruskej zahraničnej služby v Nórsku mala obmedziť len na veľvyslanectvo v Osle, čo naznačuje, že aktuálna situácia nevyhovuje ani nórskej bezpečnosti, ani diplomatickým vzťahom.
Nórsko v roku 2023 vyhostilo 15 ruských diplomatov z veľvyslanectva v Osle, pričom boli obvinení z vykonávania špionážnych aktivít, ktoré sú v rozpore s ich diplomatickým statusom. Ich činnosť tak zvyšuje napätie v už aj tak zložitých rusko-nórskych vzťahoch na pozadí ruskej agresie voči Ukrajine.
Rusko-nórska hranica, jedna z najstarších nezmenených hraníc v Európe, bola stanovená už 14. mája 1826. V tom čase tvorila hranicu s Fínskym veľkokniežatstvom, ktoré Ruská ríša ovládala. Po vzniku nezávislého Fínska v roku 1917 bolo Fínsko nútené prijať odovzdanie strategických území, ako je Petsamo, späť Rusku v roku 1944 na základe Moskovského prímeria. Tieto historické aspekty iba umocňujú zložitosti a napätie medzi Nórskom a Ruskom v súčasnej dobe.