Jednota EÚ voči politike USA: Hlavné body z mimoriadneho summitu v Bruseli
Na mimoriadnom summite členských krajín Európskej únie, ktorý sa konal vo štvrtok 22. januára 2026, dominovali témy európskej jednoty a potreby spolupráce so Spojenými štátmi americkými. Lídri EÚ sa zhodli na tom, že silná transatlantická aliancia, budovaná už 75 rokov, je kľúčová pre pokračovanie stability a prosperity v regióne.
Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril optimizmus ohľadom prekonania pretrvávajúceho napätia medzi EÚ a USA. Podľa neho je nevyhnutné preorientovať pozornosť lídrov na posilnenie eurobloku, zvlášť pokiaľ ide o obranu a konkurencieschopnosť, pričom obidve otázky opisuje ako „dve strany tej istej mince“.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ocenil, že únia preukázala silu a jednotu v reakcii na krízové situácie, pričom zdôraznil, že EÚ musí byť pripravená aktívne brániť svoje záujmy. Taktiež upozornil na dôležitosť jednotnej reakcie vrátane voči hrozbám, ktoré sa týmto procesom vynárajú.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová sa vo svojich vyhláseniach zamerala na otvorenosť Dánska a Grónska voči spolupráci so Spojenými štátmi, konkrétne v súvislosti s obranou a otázkami suverenity. Uviedla, že Dánsko je pripravené spolupracovať, ale nie na úkor svojej suverenity.
Poľský premiér Donald Tusk varoval pred potrebou nevyhnutnej jednoty nielen v rámci EÚ, ale aj vzhľadom na vzťahy s ďalšími partnermi, ako sú Kanada, Island a Spojené kráľovstvo. Upozornil, že dôvera a rešpekt sú základnými kameňmi na predísťovanie medzinárodným problémom.
Na summite sa objavil aj názor litovského prezidenta Gitana Nausėdu, ktorý varoval pred použitím silného obchodného nástroja EÚ v podobe nástroja proti ekonomickému nátlaku. Podľa neho by takýto krok mohol viesť k ďalšiemu eskalovaniu napätia s USA, pričom dôraz kládol na obnovu vzájomnej dôvery a spolupráce.
Rakúsky kancelár Christian Stocker nazval možné nové clá od USA hrozbou pre Európu a vyjadril presvedčenie, že tieto obavy si vyžadujú okamžitú reakciu od lídrov EÚ. Rumunský prezident Nicușor Dan prehlásil, že transatlantické vzťahy nie sú narušené a že EÚ má stále možnosti pre diskusiu s USA o kľúčových otázkach.
Trvalá prítomnosť NATO v Arktíde: Stanovisko Dánska
V rámci diskusií sa dnes taktiež preberala otázka trvalej prítomnosti NATO v oblasti Arktídy, kde patrí aj Grónsko. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že členské štáty NATO sa dohodli na potrebe vybudovania takejto prítomnosti, pričom odmietla akékoľvek rokovania o dánskej suverenite s USA.
Americký prezident Donald Trump nedávno oznámil rámcovú dohodu týkajúcu sa Grónska a celého arktického regiónu. Táto dohoda vyvolala medzi európskymi lídrami obavy o možnej dominancii a podmienkach, za ktorých by mohla byť realizovaná. Fredericksenová apelovala na dôležitosť spolupráce medzi USA a Dánskom, ale s jasným odmietaním odovzdania suverenity.
Zároveň vyjadrila vďaku európskym štátom, ktoré podporili Dánsko v týchto náročných rokovaniach. Je jasné, že fragmentácia EÚ môže oslabovať jej postavenie na medzinárodnej scéne, a preto je ako v Bruseli, tak aj v ďalších metropolách, mimoriadne dôležité zachovanie a posilnenie týchto väzieb, ktoré sú zdrojom stability.