Bez dodatočných opatrení klimatickú neutralitu Slovensko nedosiahne
Slovensko má pred sebou náročnú výzvu: do roku 2050 sa musí podariť dosiahnuť klimatickú neutralitu, avšak bez dodatočných opatrení sa tento cieľ pravdepodobne nikdy nenaplní. Analýza vypracovaná Inštitútom environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia SR, nazvaná „Slnko, jadro a pár wattov“, odhalila, že krajina pravdepodobne nesplní ani ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do roku 2030.
Štúdia porovnáva dve možné budúce cesty slovenského hospodárstva: základný scenár WEM, ktorý vychádza z aktuálnych politík EÚ platných do konca roka 2021, a dekarbonizačný scenár WAM, ktorý modeluje dodatočné investície a opatrenia potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality. V súčasnom scenári WEM sa očakáva len zníženie emisií o 63,4 percenta v porovnaní s rokom 1990, čo je výrazne pod potrebnou úrovňou.
IEP tvrdí, že dosiahnutie klimatickej neutrality závisí od rozsiahlej elektrifikácie priemyslu, dopravy a budov. Do roku 2050 sa predpokladá, že spotreba elektriny vzrastie o 135 percent, pričom väčšina tejto energie by mala pochádzať z jadra a obnoviteľných zdrojov.
Analytici odhadujú, že do roku 2050 Slovensko vyprodukuje približne 24,8 metrickej tony emisií, zatiaľ čo lesy a pôda dokážu absorbovať len 1,2 metrickej tony. Najvýraznejší pokles emisií sa očakáva v energetickom sektore, ktorý by sa mal presunúť od uhlia.
Ďalším významným zistením štúdie je, že cieľ v oblasti OZE sa pravdepodobne nepodarí splniť. Na základe scenára WAM by celkový podiel OZE mal dosiahnuť 25 percent, kým plánovaný cieľ bol 35 percent. To je spôsobené hlavne nedostatočnou podporou rozvoja obnoviteľných zdrojov a posilnením kapacity výroby elektrickej energie z jadra.
V oblasti priemyslu je pre zníženie emisií kľúčová elektrifikácia oceliarní, pričom sa predpokladá, že firmy budú schopné dekarbonizovať pri zachovaní a zvyšovaní ich hospodárskej hodnoty. Očakáva sa prechod na bezemisné technológie, najmä v hutníckom, chemickom a stavebnom priemysle.
Avšak, jediným sektorom, kde emisie skleníkových plynov rastú, je doprava. Od začiatku deväťdesiatych rokov sa počet osobných a ťažkých úžitkových vozidiel na Slovensku viac než zdvojnásobil a tento trend sa očakáva aj naďalej. Doprava zodpovedá za približne 21 percent všetkých emisií skleníkových plynov, pričom viac ako 98 percent predstavuje cestná doprava.
Kritické opatrenia pre osobnú dopravu by mali zahŕňať jej elektrifikáciu, zatiaľ čo pre ťažké úžitkové vozidlá by mala byť kľúčová diverzifikácia palív a prechod na bezemisné alternatívy, ako sú vodíkové technológie. V sektore budov sú zase zásadné opatrenia na zlepšenie tepelnotechnických vlastností a prechod na bezemisné vykurovanie, čo by malo viesť k zníženiu dopytu po vykurovacích palivách.
Zdroj: www.teraz.sk/slovensko/iep-bez-dodatocnych-opatreni-sa-sr-n/930923-clanok.html