Juhokórejský prezident volá po rokovaniach so Severnou Kóreou o mierovej zmluve
15. augusta 2026, Soul (TASR) – Juhokórejský prezident I Če-mjong vo svojom nedávnom prejave vyzval na nové rokovania so Severnou Kóreou (KĽDR) s cieľom nahradiť existujúce prímerie z rokov 1950-1953 formálnou mierovou zmluvou. Tento krok má posilniť pokojné spolunažívanie medzi oboma krajinami a znížiť napätie na Kórejskom polostrove. Prezident I Če-mjong vystúpil s výzvou pri príležitosti 81. výročia oslobodenia Kórey spod japonskej koloniálnej nadvlády, čo pridáva na historickej význame jeho slov.
I Če-mjong zdôraznil, že všetky zainteresované strany vrátane KĽDR by mali viesť dialóg a úsilie o ukončenie kórejskej vojny, ktorá dodnes formuje vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou. Napriek tomu, že v roku 1953 uzavreli obidve krajiny prímerie, dodnes neexistuje oficiálna mierová zmluva a vzťahy ostávajú chladené. Práve v tejto toľko vyžadovanej atmosfére by malo dôjsť k novým diskusiám o možnostiach zníženia jadrových kapacít KĽDR, ako aj k zavedeniu ochranných opatrení proti eskalácii konfliktov.
Prezident I Če-mjong vyjadril odhodlanie, že Soul podnikne preventívne a dlhodobé kroky, ktoré napomôžu zmierneniu napätia a vytvoreniu viacvrstvového bezpečnostného systému, ktorý by mal ochrániť krajinu pred potenciálnymi hrozbami. Táto iniciatíva nadväzuje na jeho predchádzajúci prísľub, že bude rešpektovať systém KĽDR a snažiť sa o stabilitu vzťahov na Kórejskom polostrove.
Medzi súčasnými vzťahmi medzi Severnou a Južnou Kóreou je zjavný ostrý konflikt. Vodca KĽDR Kim Čong-un svorne upustil od predchádzajúcej politiky zjednotenia, čím označil svojho južného suseda za výrazného nepriateľa a zosilnil obranné opatrenia na hraniciach. KĽDR tiež opakovane odmieta ponuky juhokórejského prezidenta predialo žiadaného dialógu a reaguje na plány Soulu na výstavbu ponoriek na jadrový pohon s vehemenciou a kritickými vyhláseniami.
V oblastiach vzťahov so susedným Japonskom I Če-mjong vo svojom prejave apeloval na vyrovnanie sa s minulosťou, pričom súčasne naznačil potrebu otvorenej budúcnosti. Vyjadril nádej, že medzi Južnou Kóreou a Japonskom, ktoré je považované za „blízkeho suseda“, nastane nová éra mieru a prosperity.
Na pozadí týchto udalostí sa nielenže posilňuje diplomatický tlak, ale aj záujem o budúcu stabilitu celého regiónu, čo položilo základ pre pokračujúcu snahu o dosiahnutie trvalého mieru na Kórejskom polostrove.