NATO plánuje posilnenie jadrových odstrašovacích schopností
Brusel, 31. júla (TASR) – V súvislosti s rastúcimi bezpečnostnými hrozbami zo strany Ruska, Severoatlantická aliancia (NATO) uvažuje o rozšírení svojich jadrových odstrašovacích kapacít v Európe. Medzi posudzovanými opatreniami je aj možnosť rozmiestnenia dodatočných amerických jadrových zbraní na území európskych spojencov, o čom informuje agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na svoje vlastné zistenia.
Podľa odborníkov existuje pravdepodobnosť, že Spojené štáty už presunuli časť modernizovaných bômb typu B61-12 na britskú leteckú základňu situovanú v Lakenheath v grófstve Suffolk. Ak by sa bezpečnostná situácia ďalej zhoršila, je možné, že tieto bomby by sa mohli rozmiestniť aj v Poľsku, Fínsku či Litve.
Plány NATO sa zameriavajú najmä na nestrategické jadrové zbrane, ktoré sú navrhnuté na presné nasadenie proti vojenským cieľom v blízkosti bojiska. Po rozsiahlom odzbrojení po skončení studenej vojny sa v Európe nachádza približne 100 amerických bômb B61-12, ktoré sú rozmiestnené v Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku a Turecku.
Podľa informácií z NATO nie sú presne známe okolnosti toho, ako Aliancia plánuje komunikovať svoje rozhodnutia o posilnení jadrovej odstrašujúcej sily, pretože tradične nezverejňuje presné počty ani lokality, kde sú tieto zbrane umiestnené.
Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, v rozhovore pre DPA nevylúčil možnosť rozmiestnenia dodatočných amerických jadrových zbraní v Európe, hoci sa k podrobnostiam odmietol vyjadriť. Rutte zdôraznil, že NATO priebežne posudzuje svoje kapacity a je pripravené na prispôsobenie svojho „jadrového mixu“ v závislosti od vývoja situácie. V apríli na sympóziu NATO o jadrovej politike v Istanbule upozornil, že sú potrebné kľúčové rozhodnutia týkajúce sa prispôsobovania jadrových schopností zhoršujúcej sa bezpečnostnej klíme.
O možnom rozšírení jadrových kapacít sa diskutuje aj medzi odborníkmi. Robert Peters z amerického think tanku Heritage Foundation uviedol, že USA by mohli do 24 mesiacov výrazne posilniť svoju jadrovú odstrašujúcu silu v Európe. Navrhuje rozmiestniť dodatočných 100 až 150 nestrategických jadrových zbraní, pričom v Poľsku a Fínsku by bolo potrebné vybudovanie nových skladovacích zariadení.
Bývalý riaditeľ NATO pre jadrovú politiku, Jim Stokes, považuje zavedenie „nových typov jadrových schopností“ za užitočné. Upozornil, že v 80. rokoch počas studenej vojny boli v Európe rozmiestnené aj rakety Pershing II a strely BGM 109G Gryphon. Zároveň konštatoval, že presun amerických jadrových zbraní bližšie k Rusku nie je vojensky nevyhnutný, pretože ich nasadenie je možné aj zo základní v západnej Európe. Považuje za prínosné širšie zapojenie spojencov napríklad prostredníctvom certifikovaných stíhačiek pre takéto operácie, doplňovania paliva vo vzduchu a prieskumu.
Diskusie o európskom jadrovom dáždniku, ktorý presadzuje najmä Francúzsko, sú vnímané ako doplnok, nie náhrada za ochranu zo strany USA. Podľa Rutteho americký jadrový dáždnik ostáva najvyššou zárukou bezpečnosti spojencov.