Vládna zonácia Tatranského národného parku (TANAP)
Bratislava, 1. júla 2026 – Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí schválila zonáciu Tatranského národného parku, ktorý sa rozprestiera na celkovej ploche 74.606 hektárov. Z tejto výmery bude vyše 61 percent, konkrétne 46.163 hektárov, zaradených do najprísnejšej chránené zóny A. Týmto krokom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vyplnilo potrebné legislatívne požiadavky a odpovedalo na potreby ochrany unikátneho ekosystému parku.
Okrem zóny A, ktorá je najpřísnejšie chránená, sa do zonácie zahrnú aj ďalšie zóny: zóna B so štvrtým stupňom ochrany s rozlohou 10.695 hektárov, zóna C s tretím stupňom ochrany na ploche 17.011 hektárov a zóna D, ktorá bude mať rozlohu 735 hektárov. Pritom pri určovaní týchto zón sa zohľadnila prítomnosť biotopov, ich stav a vzácnosť, ako aj intenzita využívania územia na lesné a poľnohospodárske účely, rekreačné aktivity a existujúca infraštruktúra.
Dôvody zonácie a jej implikácie
Vyhlásenie zonácie má ambíciu odstrániť nedostatky identifikované v súdnom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie z júna 2022. TANAP je domovom jadrovej populácie hlucháňa hôrneho, pričom zonácia prispeje k zvýšeniu výmery biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime z 10.198 na 18.791 hektárov. MŽP zdôraznilo, že tento krok je nevyhnutný na zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a ochranných predmetov, ktoré sa nachádzajú na území národného parku.
Okrem toho zonácia tiež umožňuje reguláciu raticovej a srstnatej zveri v oblastiach, kde sa vyskytujú hlucháň a tetrov. Dôležitým aspektom tejto zonácie je aj to, že chránené územia sa prekryjú s 14 oblasťami európskeho významu, čo upevní ich ochranu.
Reakcie ochranárskych organizácií a politických predstaviteľov
Organizácia Zelená väčšina hodnotí zonáciu TANAP-u ako najlepší výsledok z pohľadu ochrany prírody spomedzi štyroch aktuálne zónovaných národných parkov na Slovensku. Uvádza však, že v materiáloch zostali aj relevantné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s cieľmi ochrany národného parku a platnou legislatívou.
Podobne aj názory opozičných politikov sú rozdelené. Poslankyňa Tamara Stohlová a Michal Kiča zo strany Demokrati označujú zonáciu Polonín za najhoršie navrhnutú, pričom tvrdia, že neexistujú adekvátne opatrenia na ochranu najcennejších lokalít. Stohlová varuje pred možnosťou, že niektoré biotopy hlucháňa nebudú dostatočne chránené, čo povzbudzuje obavy z najvýznamnejších problémov v rámci zonácií.
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová navyše vyjadrila obavy, že zonácie boli predložené na posledné rokovanie vlády bez dostatočnej verejnej diskusie, čím sa znížila ich transparentnosť a faktická ochrana národných parkov v budúcnosti.
Účinnosť novej zonácie
Materiál zonácie sa stane účinným 15. júla 2026 a niektoré jeho časti nadobudnú platnosť až 15. júla 2036. Týmto sa otvára dôležitá kapitola v ochrane slovenských národných parkov, pričom úsilie o zachovanie biodiverzity a prírodného dedičstva zostáva vysokou prioritou pre zamestnancov ministerstva a ochranárov.