Zmena v historických teplotných rekordoch na Slovensku
V Bratislave, 29. júna 2026, sa na tlačovej konferencii Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) diskutovalo o nových záznamoch maximálnych denných teplôt vzduchu. Klimatológ Pavol Faško uviedol, že hodnota maximálnej dennej teploty, dosiahnutá v Senici 27. júna, prekonala predchádzajúci celoslovenský rekord, ktorý bol zaznamenaný v Somotore, konkrétne 38,8 stupňa Celzia z 30. júna 2022. Nový rekord sa zastavil na úrovni 39,1 stupňa Celzia.
Následne, v nedeľu 28. júna, bol teplomer na bratislavskej Kolibe ešte dôraznejší, keď vymeral neuveriteľných 39,5 stupňa Celzia. Pavol Faško dodal, že teploty kedysi vyššie na našom území boli zaznamenané len v mesiacoch júl a august, nie v júni, pričom spomenul konkrétne roky ako 2007, 2013 a 2022.
Rekordy v teplote medzi regiónmi
Minimálna teplota vzduchu počas júna bola podľa Faška tiež rekordná, keď sa dostala nad 25 stupňov Celzia. Na meteorologickej stanici v Bratislave na Kolibe boli zaznamenané teploty, ktoré klesli na hodnotu 26,3 stupňa Celzia 27. júna. Priemerná denná teplota vzduchu dosiahla na niektorých meteorologických staniciach vysoké čísla, pričom 28. júna sa na bratislavskom letisku registrovala priemerná denná teplota 32,4 stupňa Celzia, čo je len o 0,2 stupňa Celzia menej ako rekordná teplota 32,6 stupňa Celzia z 8. augusta 2013 v Piešťanoch.
Pavol Faško zdôraznil, že aj v pondelok 29. júna sa očakávali teplé hodnoty, avšak predpoveď naznačovala, že pokles teploty vzduchu nebude taký výrazný, ako bol predchádzajúce dni, vďaka prúdeniu vetra.
Meteorologické podmienky a zrážky
V priebehu predchádzajúceho týždňa sa na západe Slovenska nevyskytli žiadne zrážky, pričom prvé zrážky boli zaznamenané len na začiatku minulého týždňa, predovšetkým 22. júna. Búrkové lejaky sa objavili napríklad v Plešivci, kde napršalo až 77 milimetrov, a v Oravskej Polhore s 52 milimetrami. Väčšina územia Slovenska však až do konca týždňa trpela nedostatkom zrážok.
Rekordné teploty a nedostatok zrážok sa stávajú čoraz relevantnejšou témou, a to nielen pre meteorológov, ale aj pre obyvateľov Slovenska, ktorí začínajú uvažovať o klimatických zmenách a ich dlhotrvajúcich dopadoch na ekológiu a život v krajine.