Odborníčka: Debata o vysvedčení sa nemá začať kritikou, ale ocenením
V Bratislave, dňa 29. júna, psychologička Beáta Sedlačková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie upozorňuje na potrebu zmeny prístupu rodičov pri hodnotení vysvedčení svojich detí. Namiesto obvyklého kritizovania by sa mal rozhovor začať ocenením a pozitívnym zameraním na celoročnú snahu dieťaťa, zdôrazňuje psychologička.
Podľa Sedlačkovej je dôležité, aby sa rodič zameral na to, ako sa dieťa v škole cítilo, čo ho bavilo, čo sa mu darilo a v čom vidí svoje silné stránky. Vytváranie pokojnej atmosféry je kľúčové, najmä pri diskusii o horších známkach. Rodičia by mohli položiť otázky ako: „Vidím, že z matematiky to úplne nevyšlo. Čo myslíš, že by ti pomohlo, aby to bolo po prázdninách lepšie? Ako ti v tom môžem pomôcť?“ Takto formulované otázky posilňujú dôveru dieťaťa v rodičov a podporujú pozitívny prístup k učeniu.
Osobná reakcia rodiča na vysvedčenia je nevyhnutná. Ak sa rodič cíti sklamaný alebo nahnevaný, odborníčka radí, aby sa najskôr zamyslel a spracoval svoje emócie osamote. Dôležité je uvedomiť si, či sú naše očakávania realistické a či neprojektujeme do dieťaťa vlastné nesplnené ambície. Zlá známka by neradicalizovala hodnotu dieťaťa ani jeho budúce úspechy. Odborníčka upozorňuje, že škola je iba jednou z oblastí života a zlé známky by nemali definovať osobnosť dieťaťa.
Rodičia by sa mali vyhnúť kriku a trestom, pretože tieto reakcie len zhoršujú vzťah s dieťaťom a zvyšujú jeho úzkosť. Podľa Sedlačkovej je dôležité podporiť dieťa v jeho individuálnom raste a nikde ho neporovnávať ani s inými deťmi, ani so súrodencami. Vety ako „Pozri sa na susedovho Maťa, ten má čisté jednotky“ môžu spôsobiť pocit menejcennosti a zbytočne narušiť vzťah.
Taktiež, rodičia by sa mali vyhnúť ignorancii alebo sarkazmu. Tieto prístupy sú rovnako škodlivé ako agresívne reakcie. Sedlačková odporúča, aby rodičia nepreháňali situácie a neprejavovali paniku z priemerných známok, pretože to môže dieťaťu spôsobiť zbytočný stres.
Celkový prístup k vysvedčeniam by mal byť o podpore a láske, aby dieťa cítilo dôveru vo svoje schopnosti a vedelo, že aj jeho neúspechy sú súčasťou učenia. Psychologička uzatvára: „Vysvedčenie reflektuje aktuálny výkon, ale neodráža to, kým dieťa je, jeho talenty ani jeho budúcnosť. Keď dieťa dôveruje rodičom a neskrýva sa pred nimi, je to pozitívny signál.“