Tlačová agentúra Slovenskej republiky dosiahla dohodu o deportačných centrách pre migrantov
Na pondelkovom zasadnutí vyjednávačov z Európskeho parlamentu (EP) a členských štátov Európskej únie (EÚ) bola dosiahnutá predbežná dohoda, ktorá má za cieľ zriadiť deportačné centrá pre migrantov, ktoré budú umiestnené mimo územia EÚ. Tento krok je súčasťou širšej snahy o zefektívnenie postupov vracania osôb s nelegálnym pobytom v členských štátoch EÚ.
Podľa slov Nicholasa Ioannidesa, námestníka cyperského ministra pre migráciu, táto dohodu posilňuje dôveryhodnosť migračnej politiky EÚ. „Rada Európskej únie a EP dosiahli dohodu o nariadení EÚ, ktoré umožní rýchlejšie a efektívnejšie postupy pri navracaní osôb,” uviedol Ioannides.
V súlade s dohodou budú môcť byť žiadatelia o azyl, ktorých žiadosť bola zamietnutá a ktorých nie je možné vrátiť do krajín pôvodu, premiestnení do „návratových centier“ mimo územia EÚ. Takéto opatrenie sa aplikuje v prípadoch, keď krajina pôvodu odmietne prijať späť migrantov alebo ak príslušný členský štát EÚ neudržiava diplomatické vzťahy s danou krajinou. Napriek dohode však bude potrebné formálne schválenie plénom Európskeho parlamentu a členskými štátmi EÚ.
Bude zaujímavé sledovať, kde sa tieto deportačné centrá zriadia. Očakávania sú, že by sa mohli zvýšiť počty vyhostených osôb v snahe znížiť počet migrantov v EÚ, ktorí sa nachádzajú na jej území napriek povinnosti opustiť ju. Vznik takýchto centier bude podmienený existenciou dohody s krajou mimo EÚ, ktorá by mohla ponúknuť utečencom ubytovanie, a to buď výmenou za finančnú kompenzáciu, alebo preferenčné zaobchádzanie pri vízovej politike.
Dohoda navyše zavádza prísnejšie pravidlá pre zamietnutých žiadateľov o azyl, aby sa urýchlila ich deportácia, ak sú schopní vrátania do svojich krajín pôvodu. Nové pravidlá budú vyžadovať úzku spoluprácu s úradmi, pričom nedodržanie týchto požiadaviek môže viesť k zadržaniu až do samotného vyhostenia. Týmto osobám hrozí aj zrušenie sociálnych dávok či zabavenie cestovných dokladov.
Ďalšie kontroverzné opatrenia umožňujú zadržanie migrantov v prípade, že zasahujúce orgány považujú ich útek za možný či že by mohli ohroziť národnú bezpečnosť. Doba zadržania môže byť predĺžená na maximálne 24 mesiacov, pričom vo výnimočných prípadoch môže byť toto obdobie ešte rozšírené o ďalších šesť mesiacov.
Pondelková dohoda vzbudila vášnivé diskusie a kritiku, pretože bola prijatá s podporou pravicových politických strán v Európskom parlamente, čo sa líši od tradičného hľadania konsenzu medzi centristickými politickými silami. Informácie naznačujú, že zástupcovia Európskej ľudovej strany (EPP) boli v kontakte so zástupcami protiimigračných frakcií, aby zosúladili svoje pozície ohľadom tejto dohody, ktorá môže mať dlhodobé dopady na migračnú politiku EÚ.