Šesťdesiate výročie Kultúrnej revolúcie v Číne
Presne pred šesťdesiatimi rokmi, 16. mája 1966, sa na pôde Čínskej komunistickej strany schválil zásadný obežník, ktorý odštartoval takzvanú „Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu“. Tento rokovací dokument v podstate stanovoval smerovanie revolučných zásahov do čínskej spoločnosti a kultúry, pričom bola naznačená potreba vyhladiť všetky „staré idey, starú kultúru a staré zvyky“. Tak sa začala dekáda chaosu, ktorá zožala obrovské obete a viedla k sociálnemu a kultúrnemu rozvratu v krajine.
Pôvod a dopady revolúcie
Kultúrna revolúcia nasledovala po neúspešnej kampani známej ako „Veľký skok vpred“ (1958 – 1962), ktorá taktiež mala za následok vážne sociálne a hospodárske problémy. Hlavným cieľom revolúcie bolo potlačiť buržoázne a revizionistické myšlienky, a to tak v rámci strany, ako aj v celej čínskej spoločnosti. Veľký skok vpred bol považovaný za tragický experiment, na ktorý nadviazala kultúrna revolúcia, ktorá sa v skutočnosti transformovala na mocenský zápas vo vedení strany, pričom Mao Ce-tung využil revolúciu na upevnenie svojej moci.
Rola Červených gárd
Včasné fázy kultúrnej revolúcie sa charakterizovali aktívnou úlohou mladých ľudí, organizovaných do tzv. Červených gárd. Títo fanatickí študenti sa zameriavali na „buržoáznych“ nepriateľov revolúcie a viedli teror proti predstaviteľom inteligencie, politikom, učiteľom, a dokonca aj vlastným rodičom. Týmito praktikami sa začal rozpad morálky a etiky v spoločnosti a vzrástol počet obetí, ktorými sa stali jednotlivci považovaní za kontrarevolucionárov.
Ničenie kultúrneho dedičstva
Červené gardy neboli len organizátormi protestov; ich činnosť vrátane ničenia umeleckých diel a kultúrnych pamiatok dosiahla desivú úroveň. Ničili historické artefakty, zatvárali školy a pálili knihy, čím spustošili kultúrne dedičstvo, ktoré predtým čínska vláda chránila. Táto anarquia mala zničujúce dôsledky na hospodárstvo a kultúru krajiny.
Zastavenie revolúcie a jej následky
Aby mohol Mao zastaviť činnosť Červených gárd, bolo v roku 1967 potrebné nasadiť armádu, čo trvalo celý rok. Na obnovenie poriadku poslali milióny študentov na preformátovanie v rurálnych oblastiach. Revolúcia trvala až do Maoovej smrti v roku 1976, pričom pre niektorých sa stala nekonečným utrpením. Štatistiky hovoria o státisícoch až miliónoch obetí, pričom milióny Číňanov bolo perzekuovaných a násilne zaobchádzalo s nimi.
Oficiálne uznanie viny
Päť rokov po Maoovej smrti, v rámci historickej revízie, uznala Komunistická strana Číny jeho zodpovednosť za katastrofálne následky kultúrnej revolúcie. Napriek dlhodobému negatívnemu pohľadu na tento obdobie sa však strana snaží potlačiť akúkoľvek diskusiu o tomto temnom úseku čínskej histórie.
Záver
Kultúrna revolúcia zostáva jedným z najkontroverznejších a najdesivejších období modernej histórie Číny, ktorého dôsledky sú stále cítiť v súčasnej spoločnosti. Udalosti spojené s touto revolúciou nielenže transformovali krajinu, ale aj zostali trvalým mementom pre nasledujúce generácie.