Trump zvažuje vystúpenie USA z NATO: Aliancia je „papierovým tigrom“
V rámci nesmierne zaujímavého vývoja v geopolitickej aréne prezident Spojených štátov Donald Trump vyjadruje vážne úvahy o možnom vystúpení USA zo Severoatlantickej aliancie (NATO). Tento krok nastáva po tom, čo niektoré členské krajiny NATO nekonali v súlade s americkými očakávaniami a nepridali sa k Washingtonu vo vojne proti Iránu, informuje britský denník The Telegraph.
Trump v rozhovore, ktorý vyšel v stredu, výkonne kritizoval alianciu a označil ju za „papierového tigra“. Tento výraz naznačuje, že podľa neho ani ruský prezident Vladimir Putin nepripisuje NATO potencionálnu silu a dôveryhodnosť, akú by mala mať. Pre Trumpa to vytvára pocit, že USA sa ocitajú bez opory v kritických momentoch, keď sú potrebné opory a angažovanosť spojencov.
Jeho slová predstavujú najjasnejší signál, že administratíva v Bielom dome už nie je presvedčená o spoľahlivosti európskych partnerov na obranu. Dôvodom sú, ako uvádza Trump, nedostatočné reakcie členských krajín NATO na výzvy, ktoré USA predložili na obranu strategického Hormuzského prielivu, ktorý bol dôležitý v kontexte súčasného vojenského konfliktu na Blízkom východe.
„Bolo ťažké tomu uveriť… Myslel som si, že by to malo byť automatické,“ dodal Trump na adresu správania spojencov. „Bolo by prirodzené, aby sme stali pevne pri Ukrajine a zároveň mali podporu od našich partnerov.“ V tejto súvislosti Trump zdôraznil, že jeho krajina stojí na ochranu spojencov, ale v prípade núdze sa jej partneri neprejavili ako hrdinskí spojenci.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio podnecoval ďalšiu kritiku voči členským štátom NATO, taktiež ich obvinil z nedostatočnej podpory v rámci amerických operácií proti Iránu. Podľa Rubia bude potrebné, aby USA „prehodnotili“ svoje členstvo v NATO, ak budú obranné záväzky jedného len selektívne plnené, pričom „ťažko sa dá udržiavať vzťah, v ktorom nám odopierajú základné práva, keď ich potrebujeme.“
V súvislosti s vojenským konfliktom, Trump avizoval, že v nasledujúcom prejave sa bude podrobnejšie zaoberať vojenskými operáciami voči Iránu, pričom naznačil, že by sa vojna mohla skončiť v priebehu najbližších dvoch až troch týždňov. Jeho cieľom je predovšetkým zabrániť Teheránu vo vývoji jadrového arzenálu, avšak otázky o kolektívnej obrane NATO sa objavili, keď sa jasne preukázalo, že článok 5, týkajúci sa spoločnej obrany, sa nevzťahuje na súčasný konflikt, ktorý vznikol na základe americko-izraelských útokov.
Tento krok a myšlienka o vystúpení z NATO by mohli mať dalekosiahle dôsledky pre globálnu politiku a obranné stratégie, pričom otázky súdržnosti v rámci Aliancie sa opäť dostávajú do popredia záujmu. Ukazuje sa, že ačkoliv spojenecké záväzky môžu byť v určitých okolnostiach len na papieri, realita a rozhodnutia sa prijímajú na základe aktuálnych výhod a ziskov.