Island si chce pri možnom vstupe do EÚ zachovať kontrolu nad rybolovom
Na Islande sa plánuje referendum, ktorého výsledok môže ovplyvniť obnovenie rokovaní o členstve v Európskej únii. Očakáva sa veľmi tesný výsledok a hlavnou témou diskusií je udržanie národnej suverenity v oblasti rybného hospodárstva. Islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir vyjadrila jasný postoj, že krajina musí mať „suverénnu kontrolu nad všetkým rybolovom“ aj v prípade, že sa rozhodne pre vstup do EÚ. Podľa Gunnarsdóttir ide o kľúčovú požiadavku, ktorá môže skomplikovať rokovania s Bruselom, ak sa EÚ odmietne prispôsobiť potrebám Islandu.
Debata o vstupe do EÚ sa v súčasnosti sústreďuje na zvýšené bezpečnostné obavy v Arktíde, ktoré boli umocnené snahou amerického prezidenta Donalda Trumpa o pridelenie Grónska Spojeným štátom. Predchádzajúci pokus o vstup do EÚ v roku 2013 kriticky stroskotal práve pre spory o pravidlá týkajúce sa rybolovu, čo ostáva aj teraz zásadnou otázkou. Gunnarsdóttir vysvetlila, že EÚ musí zohľadniť silu Islandu v oblasti rybolovu: „Pokiaľ ide o rybolov, sme v Európe veľmocou. Ak to EÚ neurobí, rokovať s nimi bude pre nás veľmi ťažké,“ dodala vo vyhlásení pre Financial Times.
Ak by Island vstúpil do EÚ, jeho systém rybolovných kvót by automaticky nemusel byť zrušený. Členské štáty majú právo určiť spôsob rozdelenia pridelených kvót medzi domáce plavidlá, avšak podľa súčasných pravidiel by Reykjavík stratil jednostrannú kontrolu nad vytyčovaním limitov na úlovky, ochranu morských zdrojov a prístup k rybolovným oblastiam. Ministerka Gunnarsdóttir sa zaväzuje, že žiadnu dohodu, ktorá by nebola pre Island prospešná, nepodpíše.
Európska komisia zatiaľ naznačila ochotu rokovať o osobitnom riešení pre Island, avšak úplná výnimka zo spoločnej rybárskej politiky by bola veľmi nezvyčajná. K predpokladanému referendu, ktoré sa uskutoční 29. augusta, sa zameriavajú aj prieskumy verejnej mienky. Podľa posledného prieskumu portálu DV, 53 percent voličov podporuje obnovenie rokovaní s Bruselom, zatiaľ čo 47 percent je proti.
Očakáva sa, že ak by Island dosiahol úspech v prístupových rokovaniach, o vstup do EÚ by sa hlasovalo v samostatnom referende. Dôležité je, že morské produkty za rok 2024 predstavovali takmer 40 percent islandského vývozu, čo podčiarkuje význam rybolovu pre národnú ekonomiku a identitu. „Na Islande žijeme iný život ako na európskej pevnine. Rybárstvo je súčasťou našej národnej identity. Z tohto pohľadu sú rokovania o členstve v EÚ výrazne citlivé,“ zdôraznila ministerka.
Rokovania o pôde s EÚ nadobúdajú na význame, najmä po Trumpových vyjadreniach o Grónsku, a Brusel sa snaží posilniť svoju stratégiu v Arktíde. Spojenie so stabilnými partnermi, akým je Island, by mohlo predstavovať precedens pre budúce rokovania s inými krajinami ako Nórsko či Británia, kde sú rybolovné práva rovnako dôležité a politicky citlivé.