Odsúdenie na smútenie: Zomrel slovenský badmintonista Jaroslav Kozák
V Košiciach 3. augusta 2026, vo veku 82 rokov, tento svet opustil významný slovenský badmintonista Jaroslav Kozák, známy ako prvý člen Siene slávy Slovenského zväzu bedmintonu. O jeho úmrtí informoval Klub priateľov športu Košice, v ktorom sa aktívne angažoval a prispel k rozvoju tohto športu na Slovensku.
Jaroslav Kozák sa narodil 29. augusta 1943 v obci Betlanovce, nachádzajúcej sa v okrese Spišská Nová Ves. O dva roky neskôr sa jeho rodina presťahovala do Košíc, kde nielenže wyrostal ako športovec, ale aj ako pedagóg. Po ukončení vysokej školy sa stal učiteľom telesnej výchovy a neskôr riaditeľom Základnej školy. V rodine mu narastali dve deti.
V roku 1960, Kozák založil prvý bedmintonový oddiel na Slovensku, čím sa stal priekopníkom tohto športu v krajine. Následne pôsobil v kluboch ako Stavbár HS Košice a Lokomotíva Košice, kde dosiahol počas svojej kariéry bezprecedentných 119 víťazstiev v zápasoch prvej federálnej ligy. Jeho úspechy na majstrovstvách Slovenska dosiahli historických 20 prvých, 13 druhých a 15 tretích miest, čo ho v kategórii dospelých zaradilo medzi najúspešnejších hráčov.
Bolo známe, že medzi rokmi 1967 a 1974 patril medzi najlepších športovcov zastupujúcich Československo v bedmintone. Po ukončení aktívnej kariéry sa venoval trénovaniu mládeže a vo veterných súťažiach opäť získal uznanie, keď sa stal členom najvyššej svetovej špičky v tejto kategórii. Vo veku 78 rokov sa mu podarilo získať bronzovú medailu na renomovanom All England Senior badminton turnaji a bol taktiež nositeľom ocenenia „Za rozvoj svetového bedmintonu“.
Ďalším míľnikom v jeho kariére bolo získanie titulu historicky prvého člena Siene slávy Slovenského zväzu bedmintonu, čo sa stalo v júni 2025. Kozák svojou vášňou a zanietením nielen že ovplyvnil mnohých športovcov, ale aj nadobudol miesto v srdciach fanúšikov bedmintonu na Slovensku.
Jaroslav Kozák bude navždy spomínaný ako legendárny športovec a pedágog, ktorého prínos pre slovenský bedminton je nezmazateľný. Jeho odchod je stratou nielen pre jeho rodinu a priateľov, ale aj pre celú športovú komunitu na Slovensku. Hlavným posolstvom jeho života zostáva jeho oddanosť športu, vzdelaniu a podpore mladých talentov, čím navždy ovplyvnil futuro svojej krajiny.