Sté výročie pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku
Bratislava, 3. augusta (TASR) – Pred sto rokmi sa v priestoroch dnešnej Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ozvali prvé slová pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku. S vyhlásením „Tu Rádiožurnál Bratislava“ sa začala éra, ktorá prešla zložitými historickými obdobiami, vrátane zmien režimov, vojen, cenzúry a technologických transformácií. Dnes si Slovenský rozhlas pri tejto významnej príležitosti pripomína svoju storočnicu.
Československo patrilo na prelome 20. rokov 20. storočia k európskej špičke, keď sa v roku 1923 stalo druhou krajinou po Veľkej Británii, ktorá zaviedla pravidelné rozhlasové vysielanie. V Slovenskej krajine sa už v roku 1924 zaregistrovalo prvých dvadsať rádiokoncesionárov a nasledujúci rok sa uskutočnilo prvé pokusné vysielanie, ktoré vykonali technici z Košíc. Historicky významným krokom bol rok 1926, keď pražská spoločnosť Radiojournal rozšírila svoj dosah až do Bratislavy.
Vysielanie začínalo skromne – iba dvakrát týždenne, no čoskoro sa program rozšíril. Už 31. augusta 1926 sa oslavoval prvý priamy prenos tanečnej hudby z bratislavskej kaviarne Astória, pričom v októbri toho istého roku sa z Národného divadla odvysielala Verdiho opera Traviata. Do konca roka sa bratislavská odbočka pretransformovala na denné vysielanie a v apríli 1927 sa k nej pridali aj Košice, čím sa rozhlasové vlny rozšírili na východ krajiny.
V roku 1930 sa bratislavská odbočka presťahovala do budovy na Jakubovom námestí, ktorá patrila k prvým na svete koncipovaným špeciálne pre rozhlasovú produkciu. Popularita rozhlasu rástla a v roku 1936 bol otvorený aj banskobystrický vysielač T. G. Masaryka. Rozhlas sa stal pojmom, ktorý sa úzko spája s kľúčovými udalosťami v dejinách Slovenska, vrátane druhej svetovej vojny. Po vzniku samostatného slovenského štátu sa však situácia zmenila a rozhlas sa stal nástrojom štátnej propagandy pod patronátom komunistickej strany.
V roku 1953 bola založená rozhlasová herecká skupina aj Detský spevácky zbor pod vedením Ondreja Francisciho, kde sa začínala kariéra známej opernej speváčky Edity Gruberovej. Rok 1968 prinesie isté uvoľnenie, no krátko nato prišlo k okupácii slovenského územia vojskami Varšavskej zmluvy a rozhlasové štúdiá sa stali cieľom. Hoci sovietski vojaci obsadili štúdiá, redaktori sa snažili informovať verejnosť z utajovaných miest.
Nežná revolúcia v novembri 1989 opäť postavila slovenský rozhlas do úlohy podpory občianskeho hnutia, keď novinári otvorene vyjadrili solidaritu so študentmi a hercami. Po úspešnej revolúcii začal rozhlas víc než len spravodajskú funkciu; stal sa platformou pre kultúrnu tvorbu a jazykovú kultiváciu národa. Mnohé známe osobnosti, ako Janko Borodáč, Josef Laufer či Mária Jurkovičová, vytvorili základné kamene ústrednej hlásateľskej činnosti.
Na archívne relácie, ktoré sa stali kultovými, patrí napríklad nedeľná Roľnícka beseda, mládežnícka relácia Na modrej vlne, či dramatické vysielania. Po roku 1989 sa Rádiožurnál stal hlavnou spravodajskou reláciou a dodnes patrí k najpočúvanejším. Rozhlas pre svojich poslucháčov neustále inovoval a prispôsoboval obsah aktuálnym potrebám a zmenám v spoločnosti.
V súčasnosti, po fúzii so Slovenskou televíziou v roku 2011 a následnej transformácii na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR) v roku 2024, ponúka moderný a multimediálny rozhlas rôzne programové služby, ktoré oslovujú široké spektrum poslucháčov. Storočnica sa oslavuje počas celého roku 2026 rozšíreným programom a špeciálnymi reláciami, ktoré reflektujú významnú históriu a súčasnosť slovenského rozhlasu.
Slávnostný galakoncert pri príležitosti stého výročia je naplánovaný na 29. októbra 2026 a predstaví Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a Detský a dievčenský spevácky zbor. Ako povedal riaditeľ Slovenského rozhlasu Peter Janků, tento jubilejný program nie je iba spomienkou, ale aj oslavou média, ktoré naďalej spája a informuje.