Jesse Owens na OH v Berlíne pred 90 rokmi vyvrátil princípy nacizmu
Bratislava, 3. augusta (TASR) – Americký atlét Jesse Owens, štvornásobný olympijský víťaz, sa zapísal do histórie nielen ako špičkový športovec, ale predovšetkým ako symbol boja proti rasovej nespravodlivosti. V Berlíne, pred deväťdesiatimi rokmi, preukázal svoj talent a odvahu, keď dokázal, že triumfy v športe môžu prekonať ideológie, akými bola nadradenosť árijskej rasy, ktorú presadzoval Adolf Hitler.
Jesse Owens, narodený 12. septembra 1913 vo Oakville, Alabama, prešiel v mladosti ťažkým obdobím, keď sa jeho rodina presťahovala do Clevelandu, kde sa mu podarilo presadiť sa v športe vďaka učiteľovi telesnej výchovy Charlesovi Rileymu. Dlho pred olympijskými hrami sa Owens zviditeľnil na národných súťažiach, pričom prvý veľký úspech dosiahol v roku 1933, keď získal titul majstra USA v diaľke s výkonom 756 cm.
V roku 1936 sa zúčastnil na olympiáde v Berlíne, kde sa stal favoritom na zlato, predovšetkým v disciplíne beh na 100 metrov. O dva týždne pred olympiádou zabehol v Chicagu svetový rekord 10,2 sekundy, ktorý prežil dvadsať rokov. V Berlíne sa jeho sen o zlate stal realitou 3. augusta, keď triumfoval na stovke. Dva dni neskôr pridal ďalšie zlato na 200 metrov a pomohol americkej štafete na 4×100 metrov k víťazstvu.
Jedným z najpamätnejších momentov olympiády bolo jeho vystúpenie v skoku do diaľky, kde na súťaži čelil nemeckému atlétovi Luzovi Longovi. Ich súťaž bola pre divákov dramatická; Owens najprv zlepšil olympijský rekord na 787 cm, no Long mu v piatom pokuse utvoril konkurenciu. Nakoniec Owens zvíťazil s výkonom 806 cm, čím sa zapísal do histórie ako černoch, ktorý prekonal árijských pretekárov, čím vyvrátil Hitlerovu ideológiu.
História zaznamenáva, že Hitler, aj keď je svojou zlou povesťou spájaný s rasizmom, reagoval na Owensovo víťazstvo v podstate pasívne. Zatiaľ čo Long po jeho víťazstve fanfarónsky pozdravil Owensovo úspech, sám Owens sa po olympiáde naďalej stretával s diskrimináciou vo vlastnej krajine. Navzdory svojim historickým úspechom sa pri návrate do USA nestretol so zaslúženým uznaním, čo ho zasiahlo.
Owens počas svojho života v Amerike zažil zložitosti, s ktorými sa ako černoch musel vyrovnávať, a jeho úspechy na olympiáde nezabránili segregácii, s ktorou sa stretával v každodennom živote. Na diskusii v Kansas City v októbri 1936 povedal: „Hitler ma nijako neurazil. Zato náš prezident mi neposlal ani len gratulačný telegram.“ Tak vyjadril svoje sklamanie z nedostatku uznania a podpory, ktorú mu jeho krajina neposkytla.
Jesse Owens bol nakoniec po vojne ocenený medzinárodným olympijským hnutím, a v roku 1972 sa zúčastnil olympiády v Mníchove, kde bol prijatý ako cenný hosť. Napriek mnohým úspechom, ktoré dosiahol, zomrel na rakovinu pľúc 31. marca 1980. Jeho odkaz zostáva silným symbolom boja za rovnosť a spravodlivosť v športe a mimo neho.