Napätie v Hormuzskom prielive: Irán hrozí zastavením vývozu ropy a plynu
Teherán, 15. júla (TASR) – Iránske revolučné gardy (IRGC) v uplynulých dňoch zasiali obavy, keď pohrozili, že zastavia vývoz ropy a zemného plynu z celej oblasti Blízkeho východu. Tento dramatický krok prichádza v dôsledku obnovenia námornej blokády Iránu zo strany Spojených štátov amerických, ktorá vyvoláva podozrenie o obnovení konfliktov v regióne. O situácii informovali významné agentúry AP a AFP.
IRGC vo svojej oficiálnej televíznej relácii varovali, že „vývoz ropy a plynu z regiónu bude buď pre všetkých, alebo pre nikoho“, čo naznačuje, že sa nebudú obmedzovať iba na iránsky trh. Hrozba uzavretia Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou trasou pre svetový obchod, sa znova stáva skutočnosťou.
Obnova blokády zo strany USA nastala v noci na stredu, pričom predchádzali útoky Iránu na obchodné plavidlá preplávajúce cez Hormuzský prieliv. Nasledovali americké vojenské operácie, kedy Ústredné velenie amerických ozbrojených síl (CENTCOM) informovalo o zásahu desiatok iránskych cieľov počas sedemhodinovej akcie, čo indikuje stupňovanie napätia.
Irán na tieto útoky odpovedal odvetnými operáciami na americké ciele, pričom došlo k útokom dronmi na základňu al-Azrak v Jordánsku a na logistické centrum amerických síl v kuvajtskej lokalite Mína Abdalláh. Revolučné gardy nezabudli zdôrazniť, že Hormuzský prieliv zostane uzavretý, pokiaľ Spojené štáty neukončia svoje vojenské aktivity voči Iránu.
V reakcii na situáciu bol v stredu vyhlásený poplach pred raketovými útokmi v Bahrajne a Kuvajte. Podľa vyhlásení generála Brada Coopera z CENTCOM, Irán vypálil desiatky rakiet a bezpilotných lietadiel na susedné krajiny s americkými vojenskými základňami, čo len umocňuje napätie v regióne.
Hormuzský prieliv je jedným z najdôležitejších námorných trás sveta, kadiaľ prechádza približne pätina globálneho obchodu s ropou a zemným plynom. Jeho uzavretie by mohlo mať vážne následky na globálne dodávky energií a hospodárstva celého sveta.
Prvá blokáda iránskych prístavov zo strany USA bola zavedená v polovici apríla, no nasledovalo jej zrušenie v polovici júna po uzavretí dočasnej dohody, ktorá mala umožniť 60-dňový priestor na rokovania ohľadom iránskeho jadrového programu. Avšak, po obnovení nepriateľských akcií o kontrolu nad Hormuzským prielivom sa dohodnuté prímerie ukázalo ako krehké a prakticky nefunkčné.
Americký prezident Donald Trump vo svojom poslednom vyhlásení prízvukoval, že ak Irán nebude súhlasiť s rokovaniami, USA rozšíria vojenské útoky aj na iránske elektrárne a strategické mosty. Vyhlásil, že vojenské operácie budú pokračovať až do jeho osobného rozhodnutia o ich ukončení. Podľa Trumpa, po diskusiách s lídrami arabských krajín v Perzskom zálive sa rozhodol upustiť od návrhu na zavedenie tranzitného poplatku pre lode plávajúce cez Hormuzský prieliv, pričom uprednostňuje investície týchto krajín do americkej ekonomiky pred dodatočnými poplatkami.