Babiš: Česko sa nebude podieľať na vojenskej pomoci NATO pre Ukrajinu
Andrej Babiš, premiér Českej republiky, v utorok 8. júla 2026, pri príchode na samit NATO v tureckej Ankare, oznámil, že Česko sa nezapojí do vojenskej pomoci vo výške 70 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorú na summite oznámili členské štáty Severoatlantickej aliancie. Podľa jeho vyhlásenia je dôležité, aby sa Európa sústredila predovšetkým na zvyšovanie vlastných obranných kapacít, najmä voči balistickým raketám.
Na summite aliancie sa spojenecké krajiny dohodli na poskytnutí vojenskej techniky, pomoci a výcviku Ukrajine v hodnote 70 miliárd eur pre rok 2026, pričom rovnakú sumu plánujú zadržať aj na rok nasledujúci. Ukrajina tak dostane silnú podporu v úsilí o ochranu svojej slobody, suverenity a územnej celistvosti.
Babiš poznamenal, že každá krajina NATO má právo rozhodovať o svojom podiele na vojenskej pomoci Kyjevu individuálne. „Na tejto čiastke sa nebudeme podieľať,“ dodal český premiér pred novinármi. Je indikácia, že stanovené rozhodnutie je v priamom súlade so strategickými prioritami Českej republiky, ktoré sa zameriavajú na internalizáciu obranných aspektov voči hrozbám.
Na druhej strane český prezident Petr Pavel, ktorý sa summitu zúčastnil so svojou vlastnou delegáciou po predchádzajúcom spore s vládou, si myslí, že by bolo prospešné, keby sa Česko zapojilo do ďalšej pomoci Ukrajine aspoň symbolickým príspevkom. Prezident Pavel vyjadril svoj názor, že je potrebné otvoriť diskusiu o ďalších krokoch, pričom má na pamäti „určitú nekonzistentnosť“ medzi plnením dlhodobých záväzkov voči NATO a rozpočtom ČR.
Babiš zároveň potvrdil, že Česko poskytne jednorazový príspevok do programu PURL, ktorý slúži na nákup amerických zbraní pre Ukrajinu. Navyše, jeho vláda predtým avizovala, že plánuje skončiť s vojenskou podporou pre Ukrajinu. Tento krok sa v súlade s analýzami NATO považuje za akúsi osviežujúcu dodatočnú informáciu o postavení ČR voči svojim medzinárodným povinnostiam.
Podľa odhadov NATO zverejnených 8. júla 2026, Česká republika patrí medzi tri krajiny aliancie, ktoré v predchádzajúcom roku nesplnili cieľ vyčleniť na obranu aspoň dve percentá hrubého domáceho produktu. Celkové obranné výdavky ČR predstavujú 1,86 percenta HDP, Slovinsko 1,57 percenta a Albánsko 1,48 percenta HDP. Babiš na záver summitu upozornil, že podľa očakávaní krajina ani tento rok nedosiahne požadované dve percentá, avšak plánuje sa snažiť zvýšiť ich v budúcom roku.
Pavel dodal, že s vládou bude trvať na diskusiách o budúcom postupe, čím sa stará o súlad medzi reálnou obrannou politikou a danými finančnými záväzkami voči Aliancii. „Musíme si ujasniť, či naše kroky sú v súlade s našimi predchádzajúcimi záväzkami, aby bol náš záväzok realistický a udržateľný,“ uzavrel prezident Pavel.
Na minuloročnom summite NATO v Haagu sa spojenci zaviazali k výraznému zvýšeniu investícií do obrany – z pôvodných dvoch na päť percent svojho HDP do roku 2035, pričom 3,5 percenta by malo ísť priamo na vojenské výdavky a 1,5 percenta na ďalšie bezpečnostné oblasti, ako je infraštruktúra.