Čínsky raketový test vyvoláva obavy v USA
Washington, 7. júla 2026 – Spojené štáty americké vyjadrili znepokojenie po nedávnom odpálení čínskej medzikontinentálnej rakety do Tichého oceánu. Tento test, ktorý sa uskutočnil v pondelok 6. júla, bol vykonaný z jadrovej ponorky a podľa analytikov naznačuje rastúcu schopnosť Číny zasiahnuť územie USA. Peking sa tak stáva pre Washington hlavným rivalom, aj keď sa snaží o zlepšenie vzťahov, čo bolo evidentné počas obdobia prezidentovania Donalda Trumpa.
Rokovania o kontrole zbrojenia sú v tejto súvislosti veľmi aktuálne, pričom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA, Tommy Pigott, upozornil, že „rýchle a netransparentné rozširovanie čínskeho jadrového arzenálu je významným dôvodom na obavy nielen v regióne, ale aj po celom svete“.
Pondelkový test rakety bol vykonaný dva roky po tom, čo Čína odpálila podobnú strelu v neďalekých vodách. Vtedy sa jednalo o prvý štart takejto rakety ponad medzinárodné vody za viac než 40 rokov. Tento aktuálny test sa ukázal ako krok, ktorý ešte viac zvyšuje napätie medzi USA a Čínou.
Ako sa ďalej ukázalo, čínske námorníctvo označilo test za „bežnú súčasť každoročného vojenského výcviku“ a uviedlo, že relevantné krajiny boli vopred informované. Avšak nie je jasné, či Spojené štáty boli o ňom včas informované. Plocha, na ktorú raketa pravdepodobne dopadla, sa nachádza blízko Šalamúnových ostrovov, čo naznačuje, že čínske námorníctvo rozširuje svoje dojmy vojenskej sily v regióne.
Analytik Lyle Morris z Asia Society Policy Institute poznamenal, že raketový test rozširuje možnosti Číny v oblasti námorných jadrových odstrašovacích schopností, pričom naznačuje, že čínske námorníctvo dokáže zasiahnuť Spojené štáty z pozícií v blízkosti čínskych vôd.
Na druhej strane, Austrália a Fidži v deň testu podpísali obrannú dohodu, ktorá má vyrovnať vojenské sily v Tichomorí po nedávnej bezpečnostnej dohode medzi Čínou a Šalamúnovými ostrovmi. Austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová označila čínsky test za „destabilizujúci krok pre región“, zatiaľ čo Japonsko, ktoré bolo o štarte vopred informované, sa tiež ostro vyjadrilo a požiadalo Čínu, aby prehodnotila tento krok a zohľadnila jeho možné dôsledky.
Rusko však naopak obhajovalo čínske testy, označujúc ich za „suverénne právo“ Číny, pričom tvrdilo, že žiadna krajina na svete v Číne nehrozí. Tieto okolnosti poukazujú na zložitú dynamiku v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť a diplomaciu všetkých zúčastnených krajín.