Rozhodovanie o novom vysokom predstaviteľovi pre Bosnu a Hercegovinu zostáva otvorené
Štvrtkové stretnutie riadiaceho výboru Rady na implementáciu mieru (PIC) v Sarajeve, zamerané na výber nového vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu, sa skončilo bez výsledku. Nesúhlas medzi európskymi krajinami a Spojenými štátmi zabránil zvoleniu jedného z kandidatov, čo vyvolalo obavy o stabilitu v regióne, informuje TASR na základe správ agentúry HINA.
Stretnutie sa za zatvorenými dverami zúčastnili predstavitelia najvplyvnejších krajín západného sveta, Európskej únie a Turecka, ktorí sa snažili nájsť nástupcu pre Christiana Schmidta, ktorý sa vzdal svojho postu 10. mája pod tlakom Washingtonu. Nový vysoký predstaviteľ, ktorého úlohou bude dohliadať na implementáciu Daytonskej mierovej dohody, ešte nebol menovaný a diskusia bude pokračovať.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyjadril, že by si prial na tomto poste Taliana, hoci konkrétne meno neuviedol. Podľa informácií z médií bol jeho preferovaný kandidátom diplomat Antonio Zanardi Landi, ktorý sa na rokovaní v Sarajeve zúčastnil osobne. Na druhej strane, niektoré európske krajiny vznesli námietky voči výberu amerického kandidáta, pričom Francúzsko navrhlo Reného Troccaza, čo podporili aj Nemecko a Spojené kráľovstvo.
Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu bol zriadený po skončení občianskej vojny v roku 1995 a má za úlohu zabezpečiť dodržiavanie a implementáciu dohovorov, ktoré ukončili krutý konflikt. Vysoký predstaviteľ drží rozsiahle právomoci, vrátane presadzovania zákonov či odvolávania volených predstaviteľov, čo je kľúčové v politickom prostredí Bhs.
Nemecký diplomat Christian Schmidt tieto právomoci využíval najmä v súvislosti s konfrontáciami s bosnianskosrbským lídrom Miloradom Dodikom, ktorý je známy svojou blízkosťou k Moskve. Rusko sa v máji vyjadrilo na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN a požadovalo ukončenie činnosti Úradu vysokého predstaviteľa, zatiaľ čo Spojené štáty sa postavili na obranu tejto funkcie, avšak so zámerom postupného odovzdávania právomocí miestnym inštitúciám.
Súčasná situácia v Bosne zostáva zložitá, so srbskými a chorvátskymi lídrami, ktorí požadujú zrušenie alebo obmedzenie právomocí vysokého predstaviteľa, zatiaľ čo bosnianski predstavitelia trvajú na ich zachovaní. Rozdelenie krajiny na srbskú a bosniansko-chorvátsku entitu pri slabých centrálnych inštitúciách predstavuje významnú prekážku pre politickú stabilitu.
Podľa vyjadrenia predsedu Európskej rady Antónia Costu je dôležité, aby nový vysoký predstaviteľ reprezentoval vôľu Bosny a Hercegoviny usilovať sa o vstup do Európskej únie, čo naznačuje dlhodobé ambície krajiny v rámci európskych integračných procesov.