Nové pravidlá rokovacieho poriadku slovenského parlamentu
Bratislava, 15. mája 2026 – Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa na nadchádzajúcej schôdzi, ktorá sa bude konať od 26. mája, budú riadiť novým rokovacím poriadkom. Tento revízia prináša významné úpravy v organizácii schôdzí a prerozdelení času na diskusiu o jednotlivých bodoch programu.
Podľa nových pravidiel bude maximálna dĺžka rozpravy o jednotlivých bodoch programu stanovená na 37,5 hodiny. V prípade, že sa bude diskutovať o programovom vyhlásení vlády alebo štátnom rozpočte, táto dĺžka môže byť zvýšená až na 75 hodín. Národná rada bude mať zároveň možnosť na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov rozhodnúť o skrátení alebo predĺžení určeného času; avšak minimálny čas na rozpravu nesmie byť kratší než 12,5 hodiny.
Novinky sa dotknú aj správania v pléne. Nový rokovací poriadok presne špecifikuje nežiadúce správanie poslancov a sprísňuje sankcie za ich porušenie. Predsedajúci schôdze bude vyzývať poslanca zachovať poriadok. Ak výzva nebude účinná, predsedajúci má právo vykázať poslanca zo schôdze, pričom vykázanie nebude penalizované len jedným neospravedlneným dňom, ale stratou celého jedného mesačného platu vrátane paušálnych náhrad.
Medzi ďalšie zmeny patrí aj zrušenie povinnosti čítať pozmeňujúce návrhy v pléne. Namiesto toho bude postačovať, aby bol návrh zverejnený pred začatím rokovania o príslušnom bode programu. Zákonodarcovia budú mať taktiež zakázané používať plagáty a transparenty v rokovacej sále.
Stanovené dĺžky rečníckeho času sa zmenia, pričom navrhovatelia a spravodajcovia budú mať maximálne desať minút na úvodné a záverečné slovo. V rámci samotnej rozpravy budú mať časový limit 40 minút, ktorý bude zahŕňať aj prednes pozmeňujúcich návrhov a procedurálnych návrhov.
Ďalšie novinky sa týkajú aj účasti verejnosti na rokovaniach. Upravuje sa zosúladenie prístupu verejnosti k priestorom pre účastníkov, pričom pri dodržovaní nových podmienok o obliekaní zákonodarcov sa očakáva väčší rešpekt voči formálnym pravidlám.
Tieto zmeny sa považujú za krok k väčšej organizovanosti a efektívnosti v riadení schôdzí, čím sa zlepšuje celková pracovná atmosféra v parlamente. Uvidíme, ako sa tieto pravidlá osvedčia v praxi a aký dopad budú mať na legislatívny proces na Slovensku.