Masívny blackout postihol východ Kuby po vyčerpaní zásob nafty
Havana, 14. mája (TASR) – Východná časť Kuby bola vo štvrtok postihnutá rozsiahlym výpadkom dodávok elektrickej energie. Tento problém sa vyskytol v momente, keď minister energetiky Vicente de la O‘Levy oficiálne oznámil, že krajina sa dostala do situácie, v ktorej už nemá k dispozícii zásoby nafty a vykurovacieho oleja. Informáciu priniesli agentúry AFP a Reuters.
Podľa vyhlásenia štátnej energetickej spoločnosti Unión Eléctrica (UNE) zasiahlo toto blackout všetky východné provincie, pričom najviac postihnuté bolo mesto Santiago de Cuba, ktoré je druhým najväčším mestom v krajine. Zároveň sa potvrdilo, že podobné výpadky elektrickej energie pravidelne trápi aj hlavné mesto Havana, kde niektoré z nich trvajú až 20 či 22 hodín denne. V stredu večer vyšli obyvatelia na protesty, pričom trieskali do hrncov, čo vyjadrovalo ich nespokojnosť s dlhými výpadkami.
V niektorých oblastiach Kuby sú výpadky elektriny dlhodobé a trvajú aj niekoľko dní. Od začiatku roka 2024 krajina zažila už sedem celoštátnych blackoutov, čo vyvoláva obavy a frustráciu medzi obyvateľmi.
Stav elektrických zariadení a dodávok paliva na Kube
Výroba elektriny na Kube je zabezpečená osem starými tepelnými elektrárňami, pričom niektoré z nich sú v prevádzke viac ako štyridsať rokov. Tieto zariadenia sú často náchylné k poruchám a musia byť pravidelne odstavené na údržbu. Napríklad v utorok bolo bez elektriny až 65 percent kubánskeho územia, čo je alarmujúce oznámenie v kontexte energetickej krízy.
Vplyv geopolitických udalostí na energetickú situáciu na Kube
Energetická situácia na Kube sa dramaticky zhoršila v januári 2026, keď Spojené štáty americké zosadili prezidenta Venezuely Nicolása Madura a následne uvalili ropné embargo na Kubu. Venezuela dlhodobo predstavovala významného dodávateľa paliva pre Kubu, pričom dodávala približne polovicu potrebného oleja a nafty. Od tohto okamihu na Kubu dorazil len jeden ruský tanker s dodávkou ropy, ktorá sa už minula. Očakávaný ďalší tanker mal zmeškané dodávky a uviazol na niekoľko týždňov v Atlantickom oceáne, čo ešte viac zhoršuje situáciu.
Kubánski predstavitelia, vrátane prezidenta Miguela Díaz-Canel a ministra zahraničných vecí Bruna Rodríguez, obviňujú zo vzniku tejto krízy USA a tvrdia, že blokáda zo strany Washingtonu má katastrofálne následky na energetickú stabilitu krajiny. V súvislosti s touto situáciou analytici a experti varujú, že ekonomické sankcie zo strany USA, vrátane nových sankcií uvalených na kubánskych vládcov, môžu prehlbovať už aj tak zložitú a krehkú hospodársku situáciu Kuby.
Možné riešenia a návrhy na pomoc
Aby situácia na Kube mohla byť zmiernená, americký minister zahraničných vecí Marco Rubio navrhol humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov, avšak s podmienkou, že ju bude distribučne zabezpečovať katolícka cirkev a nie komunistická vláda v Havane. Tento návrh vyvolal zmiešané reakcie, pretože mnohí na Kube kritizujú, že obídenie vládnych štruktúr môže byť nevhodným krokom v kontexte národnej identity a suverenity.
Ďalší vývoj situácie a medzinárodná reakcia
Kubánsky ministremi a úrady čelí naliehavej situácii, ktorá si vyžaduje okamžité usmernenia a opatrenia. O vývoji situácie sa sleduje s rastúcim záujmom od zahraničných médií a analytikov. V súčasnosti nie je jasné, aké konkrétne opatrenia budú prijaté, aby sa stabilizovala energetická kríza a zlepšila každodenná situácia obyvateľov Kuby. Podľa všetkého sa očakáva, že ak medzinárodná komunita nespojí sily, môžu sa ťažkosti s dodávkami elektriny a hospodárstvom Kuby prehlbujeť.