BLANÁR: PROCES INTEGRÁCIE KRAJÍN ZÁPADNÉHO BALKÁNU JE ŽIVOTNE DÔLEŽITÝ
Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Juraj Blanár na nedávnom ministerskom stretnutí „Priateľov západného Balkánu”, ktoré sa konalo 12. mája 2026 v Bratislave, zdôraznil, že postupná integrácia krajín západného Balkánu do Európskej únie je esenciálna pre budúcnosť stability a dôveryhodnosti Únie v regióne. Na tlačovej konferencii, ktorú usporiadal spoločne s eurokomisárkou pre rozširovanie Martou Kosovou, minister kritizoval prax dvojakého metra v integračnom procese, osobitne v kontexte Ukrajiny.
„Ak Slovensko a EÚ chcú udržať svoju reputáciu v tomto regióne, musíme konať. Proces integrácie musí byť realistický a založený na výsledkoch. Krajiny, ktoré usilujú o členstvo, musia cítiť podporu, inak dôjde k poklesu dôvery voči EÚ,“ uviedol Blanár. Pripomenul, že niektoré krajiny, ako napríklad Albánsko a Čierna Hora, môžu slúžiť ako pozitívne príklady pre ostatných v regióne, pokiaľ ide o dosahovanie pokroku v integrácii.
Na stretnutí sa hovorilo aj o tzv. pláne rastu pre krajiny západného Balkánu, ktorý bol predložený pred troma rokmi a ktorý poskytuje k dispozícii šesť miliárd eur na granty alebo pôžičky s cieľom podporiť krajiny na ceste k EÚ. Podľa ministra je však čerpanie týchto prostriedkov na veľmi nízkej úrovni, čo v prípade nečinnosti ohrozuje celkový pokrok regiónu.
Eurokomisárka Kosovová poukázala na rok 2030 ako na kľúčový bod v procese rozširovania EÚ. „Niekoľko krajín má ambíciu uzavrieť prístupové rokovania do tohto termínu, čo by mohlo byť zlomovým okamihom pre EÚ,“ povedala, pričom zdôraznila, že reformy v kandidátskych krajinách sú nevyhnutné a mali by byť v súlade s pokrokmi v EÚ. Na podujatí tiež došlo k prijatiu Bratislavskej deklarácie, ktorá potvrdila záväzok na pokračovanie v integračných snahách začatých v Solúne v roku 2003.
Na tomto ministerskom stretnutí sa zúčastnili aj predstavitelia štátov zoskupenia Priateľov západného Balkánu, medzi ktorými sú Slovensko, Česká republika, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko, ako aj zástupcovia krajín západného Balkánu, vrátane Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Severného Makedónie a Srbska.