Protesty v Izraeli proti vojne: Zadržaní demonštranti a rastúci nesúhlas
V izraelských mestách, vrátane centra Tel Avivu, sa 29. marca 2026 konali masívne protesty, kde stovky občanov vyjadrovali nesúhlas s vojnou na Blízkom východe. Tieto akcie, ktoré nie sú povolené a sú považované za ilegálne, sú výsledkom pokračujúceho konfliktu, ktorý vypukol po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán, začínajúcich sa 28. februára. Podľa správy agentúry AFP sa bezpečnostné zložky snažili protesty rozohnať, pričom niekoľko demonštrantov bolo zadržaných.
Protesty, ktoré majú tendenciu sa opakovať každý týždeň, začali s malým počtom účastníkov, no ich popularita rastie. Zatiaľ čo začiatkom akcií sa na nich zhromažďovali len desiatky ľudí, teraz sa už niekoľkokrát zaplnili celé ulice, hoci stále nedosahujú rozmerov protestov z predchádzajúceho roku, keď sa týkali vojen v Pásme Gazy a na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí.
Podľa informácií z terénu došlo v Tel Avive k násilným zásahom, pri ktorých policajti odtlačili niektorých účastníkov protestu a niektorí z nich skončili na zemi. Izraelská polícia potvrdila, že zadržala 13 protestujúcich a päť ďalších v meste Haifa, kde aktivisti zablokovali cesty a odmietli spolupracovať s policajnými pokynmi. Bezpečnostné predpisy zakazujú zhromaždenia s viac ako 50 účastníkmi počas vojnového stavu.
Hovorca jednej z organizujúcej skupiny protestov, ktorá patrí medzi židovsko-arabské aktivistické zoskupenia, vyjadril obavy, že polícia je pod tlakom vládnych úradov, aby zasiahla proti protestujúcim, čo naznačuje strach vlády z rastúceho nesúhlasu a možného rozšírenia protestného hnutia.
Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky, ktoré vykonal Inštitút izraelskej demokracie, 78 percent židovských obyvateľov Izraela podporuje vojnu proti Iránu, avšak medzi arabskou menšinou je toto číslo len 19 percent. Je zaujímavé, že podiel tých, ktorí sa postavili proti vojne, vzrástol zo štyroch na približne 11,5 percenta.
Protesty v Izraeli sa tak stávajú symbolom napätia a rozdelenia názorov v spoločnosti, pričom sa jasne ukazuje, že situácia na Blízkom východe ovplyvňuje nielen politické, ale aj sociálne a občianske aspekty života obyvateľov.