Účasť izraelského ministra zahraničných vecí na Rade mieru Trumpa
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar sa vo štvrtok zúčastní na prvom oficiálnom zasadnutí Rady mieru, ktorú založil americký prezident Donald Trump. Toto oznámenie prišlo prostredníctvom dvoch izraelských predstaviteľov a je potvrdené aj správou agentúry Reuters, ktorá poskytuje detailné informácie o plánovanom stole, na ktorom sa zúčastní delegácia z minimálne 20 krajín.
Na zasadnutí, ktoré sa uskutoční vo Washingtone, sa očakáva, že Trump predstaví ambiciózny plán zahŕňajúci niekoľko miliárd dolárov na obnovu Pásma Gazy, ako aj detaily týkajúce sa vytvorenia stabilizačných síl pre palestínsku oblasť, schválených Organizáciou Spojených národov (OSN).
V súvislosti s účasťou krajín na tejto iniciatíve sa blízkovýchodné mocnosti ako Turecko, Egypt, Saudská Arábia a Katar zapojili do Rady, pričom rozvíjajúce sa krajiny, ako Indonézia, taktiež potvrdili svoj záujem. Naproti tomu, globálne mocnosti a tradiční západní spojenci USA sú voči tejto rade zatiaľ opatrní.
Podľa amerických predstaviteľov sa plánuje, že niekoľko krajín poskytne tisíce vojakov pre stabilizačné sily, ktoré majú byť nasadené v Pásme Gazy v nasledujúcich mesiacoch. To naznačuje, že región sa dostáva do novej fázy, v ktorej sa medzinárodné spoločenstvo snaží o stabilizáciu a obnovu.
Rada mieru bola zriadená v januári, keď sa Trump vo švajčiarskom Davose zúčastnil Svetového ekonomického fóra, kde podpísal zakladajúcu chartu. Dokument podpísalo aspoň 19 krajín, čo znamená silnú medzinárodnú podporu pre túto iniciatívu.
Aj keď Rada mieru mala pôvodne za cieľ dohlížať na povojnovú obrodu Pásma Gazy, charta tejto organizácie naznačuje, že jej pôsobnosť sa nemusí obmedzovať len na palestínske územie. Trump sa vyjadril, že Rada by mohla v budúcnosti nahradiť niektoré funkcie OSN, čo vyvoláva diskusie o jej potenciálnom vplyve na medzinárodnú politiku.
Naopak, kritici poukazujú na to, že stáli členovia Rady sa budú musieť podieľať na financovaní, pričom každý z nich bude musieť zaplatiť sumu jedného miliardy dolárov. Toto financovanie vyvoláva otázky o tom, či sa Rada mieru nestane „platenou” alternatívou Bezpečnostnej rady OSN, čo môžeme vidieť ako problém, ktorý si zasluhuje dôkladné prešetrenie a diskusiu medzi členskými štátmi.