Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov
Bratislava/New York 5. februára (TASR) – Na 6. februára pripadá Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (FGM). Tohtoročná téma iniciatívy je „Smerom k roku 2030: Bez trvalého záväzku a investícií nebude možné skoncovať s mrzačením ženských pohlavných orgánov“. Tento deň bol ustanovený Organizáciou Spojených národov (OSN) prostredníctvom rezolúcie prijatej v roku 2012, avšak počiatky tejto medzinárodnej výzvy siahajú až do roku 2003.
Cieľom celej iniciatívy je upozorniť na ukončenie takýchto barbarských praktík, ktoré sa považujú za jednu z najzávažnejších foriem porušovania ľudských práv na svete.
Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom vyhlásení apeloval na ochranu práv žien a dievčat, aby mohli žiť bez násilia a strachu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako procedúry, pri ktorých dôjde k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu vonkajších genitálií, alebo ich poškodeniu z iných než zdravotných dôvodov. Podľa odhadov OSN podstúpilo túto prax viac než 230 miliónov žien, pričom ročne je jej terčom približne štyri milióny dievčat, z ktorých viac ako dva milióny nemá ešte ani päť rokov. Do roku 2030 hrozí, že ďalším 23 miliónom dievčat bude hrozit takýto osud.
Najvyšší počet žien a dievčat, ktoré boli podrobené FGM, žije v Afrike, pričom ich počet presahuje 144 miliónov. Nasleduje Ázia s 80 miliónmi a Blízky východ s približne šiestimi miliónmi. Prieskum prebehol v 31 krajinách, kde sú tieto praktiky stále bežné. Zaujímavé je, že v Sierre Leone sa percentuálne znížil počet dievčat vo veku 15 až 19 rokov, ktoré prešli FGM, z 95 percent za posledných 30 rokov na 61 percent. Naopak, v Somálsku bola obriezke podrobená až 99 percent žien.
Hoci je táto praktika sústredená najmä v 30 krajinách Afriky a Blízkeho východu, OSN varuje, že ide o globálny problém. Nezriedka sa vyskytuje aj v Indiach, Latinskej Amerike, Austrálii, na Novom Zélande a medzi prisťahovalcami v západnej Európe. Podľa odhadov Európskej komisie žije v Európe viac než pol milióna žien s následkami FGM. Každoročne o azyl v európskych krajinách núdzovo žiada aspoň 20 000 žien a dievčat z krajín, kde im FGM hrozí.
História ženského obriezky siaha do starovekého Egypta, kde sa v múmiách z obdobia okolo roku 4000 pred naším letopočtom našli známky tejto praktiky. Oveľa viac než náboženstvo zohráva v tomto kontexte miestna kultúra a tradície, pričom obrezanie dievčaťa sa často považuje za rituál. Takmer v každom spoločenstve je takáto prax považovaná za nevyhnutnú na to, aby sa dievča mohlo vydať, inak hrozí jej vyhnanie z komunity.
Na rozdiel od mužských obriezok nemá ženská obriezka žiadny zdravotný alebo hygienický význam. Samotný zákrok sa zvyčajne vykonáva za nehygienických podmienok, pričom častokrát využívajú žiletky alebo nože bez miestnej anestézie. Tieto zákroky spôsobujú nielen fyzickú bolesť a psychické traumy, ale aj život ohrozujúce komplikácie, ako silné krvácanie, problémy s močovým trakotom a zvýšené riziko úmrtia novorodencov.
Mnohé krajiny a regionálne vlády, vrátane tých afrických, zakotvili zákaz FGM vo svojich legislatívach. OSN schválila v roku 2012 rezolúciu, ktorá tento postup považuje za závažné porušovanie ľudských práv. Uhradenie násilia páchaného na deťoch zdôrazňuje aj Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý v roku 1989. K tomu sa pridáva adoptovaná komplexná stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa z roku 2021, a tiež Istanbulský dohovor, ktorý požaduje, aby sa FGM považovalo za trestný čin.