Trump a Venezuelká kríza: Zásah, ktorý prevrátil situáciu
V nedeľu 5. januára americký prezident Donald Trump pred novinármi na palube lietadla Air Force One oznámil, že Spojené štáty „riadia” Venezuelu po zatknutí prezidenta Nicolása Madura. Tento kontroverzný výrok naznačuje, že USA majú aktívny podiel na dočasnom vedení Caracasu, čo vyvoláva obavy z ďalších destabilizujúcich krokov na medzinárodnej scéne.
Trump vysvetlil: „Zaoberáme sa ľuďmi, ktorí práve zložili prísahu. Nepýtajte sa ma, kto je vo vedení, pretože keď vám odpoviem, bude to veľmi kontroverzné.” Jeho slová naznačujú, že Západ má v úmysle ovplyvniť vnútorné pomery vo Venezuele, čo by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky pre krajinu a celý región.
Na domácej scéne sa totiž koná prvé zasadnutie kabinetu dočasnej prezidentky Delcy Rodríguezovej, ktorá prevzala moc po Madurovom zatknutí. Ona sa snaží presadiť vyvážené vzťahy medzi USA a Venezuela, pričom vyzýva na spoluprácu, založenú na vzájomnom rešpekte. „Považujeme za prioritu smerovať k vyváženým vzťahom medzi USA a Venezuelou,” zdôraznila na Telegram.
Trump zároveň naznačil, že Kuba sa nachádza „na pokraji pádu”. Argumentoval, že Havane sa bude ťažko prežiť bez venezuelskej ropy, čo podčiarkuje, aký význam majú ekonomické faktory v medzinárodnej politike. Povedal: „Nemyslím si, že potrebujeme podniknúť akékoľvek kroky. Vyzerá to tak, že padne.” Týmto spôsobom Trump posilňuje naratív o dominancii USA v Latinskej Amerike.
Na zverejnených záberoch je zrejmé, že Trump má v úmysle výrazne zasiahnuť do diania v oblasti, no jeho vyhlásenia sa nestretajú s jednomyseľnou podporou. Kritici upozorňujú na riziko, že ďalšie zasahovanie do vnútorných záležitostí, ako aj vojenské operácie môžu mať katastrofálne následky. Od začiatku protestov v Iráne sa tamojšia ekonomická situácia zhoršila a Trump varoval Iránec pred „tvrdým zásahom”, ak by došlo k ďalším úmrtiam protestujúcich, čo opäť vyvoláva otázky o napätí medzi krajinami.
V tomto kontexte je aj prehlásenie Trumpa, že Grónsko by malo byť súčasťou USA, ďalším krokom v jeho strate tohto globálneho vplyvu, pričom to podčiarkuje jeho agendu. Kým dánska premiérka Mette Frederiksenová vyzvala na ukončenie „vyhrážok” voči Grónsku, Trump prehlásil, že „potrebujeme Grónsko” z pohľadu národnej bezpečnosti.
Zdá sa, že ťah USA vo Venezuele nie je len o moci, ale aj o ekonomických a geopolitických záujmoch, ktoré môžu výrazne ovplyvniť stabilitu celého kontinentu. Ako sa táto situácia bude vyvíjať, zostáva otázne, aké dôsledky prinesie na súčasnú politickú mapu Latinskej Ameriky.
Situácia vo Venezuele je teda zložitá a turbulentná, s množstvom zúčastnených aktérov, ktorých ambície a záujmy sú často v konflikte. Zostáva len sledovať, ako sa takzvané „veľmoci” s touto situáciou vysporiadajú a aké to bude mať dôsledky pre svetový poriadok.
Zdroj: www.teraz.sk/zahranicie/trump-vyhlasil-ze-spojene-staty-ri/931290-clanok.html