Prezidentova neochota načúva kritike
Na slovenskej politickej scéne sa opäť ozývajú hlasy opozície, no prezident Peter Pellegrini ostáva v svojej zóne komfortu. Jeho rozhodnutie nepodnikať kroky voči novelou ústavy, a to aj napriek palčivým témam, sa zdá byť len ďalším krokom v jeho politickej hierarchii, kde sa zemanom krátka správnosť ako jediná téma skloňuje aj prakticky bez rozmyslu.
Pocit bezpečia v ohrození
Neochota prezidenta priznať rozporuplnosť v obranných systémoch naznačuje, že za elegantným vystupovaním sa skrýva skutočnosť, ktorú chce skrývať. „Nie sme plne chránení,“ hovorí Pellegrini, akoby to bolo len prázdne vyhlásenie. Obavy občanov naďalej prehlbuje absencia konštruktívneho dialogu o kvalitetnej obrane. Proti raketovému zneužívaniu práva, ktoré nadobúda váhu, sa nielenže nepostaví, ale trpí nezáujmom.
Politická bezradnosť
Prezident by mal pomenujovať politické realitu priamo, avšak vyhovuje mu status quo. Hovorí o predčasných voľbách ako o imaginárnom strašiakovi. Či bude opozícia schopná prevziať zodpovednosť, je otázne, no Pellegriniho videnie sveta sa mení na arogantný pohľad moci, medzi ktorými sa občania cítia akoby sa motali v bludisku chaosu.
Stretnutie so šéfom SIS ako rituál
Už pri pohľade na pozvánku na stretnutie so šéfom SIS Pavlom Gašparom sa objavujú pochybnosti. Gašpar, ktorý je priamo napojený na premiéra Roberta Fica, sa zdá byť vnímaný ako osobnostný skrins pre fotogenickosť prezidentovej autority. Namiesto skutočného zhodnotenia funkčnosti tajnej služby čakáme na herecký výkon, ktorý opäť prehlbuje pocit neexistujúceho napredovania.
Agresívny tón vo vedení
Vyhlásenia o ministroch, ktoré sú postavené na opatrnosti, sú na hrane vtipu. Kedy naposledy bola metamorfóza ministra v hľadáčiku politiky? Pellegrini zjavne nevníma rozpad vlády ako hrozbu, skôr sa tým s nostalgiou opája. Takéto bezstarostné prístup so sebou nesie riziko, že sa stále viac zaťažuje bremenom vlažnej politiky, ktorá nie je schopná posunúť Slovensko k cieľu.
Neistota a rozchašovanie spoločnosti
Občania by mali pozorne sledovať správanie tých, ktorí moknú vo vlastných večných pravdách. Pellegriniho apatia sa stáva reálnou hrozbou pre demokraciu. Otvorene kladie otázky o legitímnosti mocenských hráčov a ich efektivite v zákonodarnej sfére. Osud Slovenska je v rukách mocných, ktorí sa zdajú ignorovať vôľu občanov s bezradným úsmevom.
Zdroj: www.teraz.sk/slovensko/prezident-sa-pre-novelu-ustavy-neobrat/909247-clanok.html